tag:blogger.com,1999:blog-30354986210714607922024-03-19T12:14:57.448-07:00रांधणअजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.comBlogger35125tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-9957776423659681562011-01-22T20:30:00.000-08:002011-01-22T20:30:21.725-08:00इंटरनेट पर राजस्थानी राज<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><h1 style="text-align: center;"><a href="http://www.pressnote.in/khas-khabar_106103.html" target="_blank">इंटरनेट पर राजस्थानी राज</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; width: 16px;"> </div></h1><div style="text-align: justify;"><div style="text-align: center;"><u><span style="font-size: medium;"><b>अजय कुमार सोनी</b></span></u></div></div><div style="text-align: justify;"><img alt="इंटरनेट पर राजस्थानी राज" src="http://www.pressnote.in/image.php?PicNum=16063" style="float: right; margin-bottom: 0px; margin-left: 12px; margin-top: 10px;" title="इंटरनेट पर राजस्थानी राज" />राजस्थानी भाषा को ख्याति दिलाने में इंटरनेट भी एक सशक्त जरिया बना है। नेट पर राजस्थानी को हर किसी ने चाहा तथा सम्मान दिया है। सरकारी वेबसाइटों पर भी अब राजस्थानी देखने को मिल रही हैं। श्रीगंगानगर जिला इस पहल की शुरुआत करने वाला पहला जिला है। इस जिले की सरकारी वेबसाईट पर राजस्थानी को सबसे पहले शामिल किया गया है। इंटरनेट पर राजस्थानी को अपनी पहचान दिलाने के लिए ब्लॉग सशक्त माध्यम बनकर उभरे हैं, इंटरनेट पर राजस्थानी भाषा और साहित्य के प्रचारक तथा साहित्यकार इन माध्यमों से निरंतर जुड़ रहे हैं। </div>राजस्थानी के ब्लॉग जो अभी तक सामने आएं हैं, उनमें राजस्थान की भाषा, साहित्य एवं संस्कृति के साथ-साथ दूसरे विषयों की जानकारी भी देखने में आती हैं। इंटरनेट पर राजस्थानी कीजो वेब-पत्रिकाएं सामने आई हैं, वे इस प्रकार हैं- सत्यनारायण सोनी और विनोद स्वामी संपादित <a href="http://www.aapnibhasha.blogspot.com/" target="_blank">'आपणी भाषा-आपणी बात'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> , राव गुमानसिंह राठौड़ का 'राजस्थानी ओळखांण', नरेन्द्र व्यास का 'आखर अलख' व 'आखर कलश', दुर्गाप्रसाद अग्रवाल का 'जोग-लिखी', पतासी काकी का 'ठेठ देशी', नीरज दईया की मासिक वेब पत्रिका 'नेगचार', मायामृग का 'बोधि वृक्ष', राजस्थानी कविता कोश, जिसके संचालक प्रेमचंद गांधी हैं। </div>राजस्थानी के रचनाकारों के ब्लॉग में ओम पुरोहित 'कागद' का <a href="http://omkagad.blogspot.com/" target="_blank">'कागद हो तो हर कोई बांचै'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://ramswaroopkisan.blogspot.com/" target="_blank">रामस्वरूप किसान की राजस्थानी कहानियों का ब्लॉग</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, संदीप मील का <a href="http://rajasthanihaiku.blogspot.com/" target="_blank">'राजस्थानी हाईकू'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://bahatidhara.blogspot.com/" target="_blank">'बहती धारा'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, राव गुमानसिंह राठौड़ के <a href="http://rajiaduha.blogspot.com/" target="_blank">'राजिया रा दूहा'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://suntarsandesh.blogspot.com/" target="_blank">'सुणतर संदेश'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, सत्यनारायण सोनी की राजस्थानी कहानियों का <a href="http://www.parlika.com/2010/12/dr-satyanarayan-soni.html" target="_blank">'धान कथावां'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, शिवराज भारतीय का <a href="http://olloon.blogspot.com/" target="_blank">'ओळूं'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, संग्राम सिंह राठौड़ का <a href="http://chandersinghbadli.blogspot.com/" target="_blank">'स्व. चंद्रसिंह बिरकाळी री रचनावां'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, डॉ. मदनगोपाल लढ़ा का <a href="http://manvaar.blogspot.com/" target="_blank">'मनवार'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, पूर्ण शर्मा 'पूरण' का <a href="http://poornsharmapooran.blogspot.com/" target="_blank">'मायड़ भाषा'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, जितेन्द्र कुमार सोनी (आई.ए.एस.) का <a href="http://www.mulkatimaati.blogspot.com/" target="_blank">'मुळकती माटी'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, कवि अमृतवाणी का <a href="http://rajasthanikavitakosh.blogspot.com/" target="_blank">'राजस्थानी कविता कोश'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, डॉ. नीरज दईया के <a href="http://sanwardaiya.blogspot.com/" target="_blank">'सांवर दईया'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://rajasthanikavita.blogspot.com/" target="_blank">'राजस्थानी कवितावां'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://negchar.blogspot.com/" target="_blank">'नेगचार'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://rajasthaniblogger.blogspot.com/" target="_blank">'राजस्थानी ब्लॉगर'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>व <a href="http://anusirajan.blogspot.com/" target="_blank">'अनुसिरजण'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, डॉ. दुष्यंत का <a href="http://retrag.blogspot.com/" target="_blank">'रेतराग'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, रवि पुरोहित का <a href="http://rajasthalee.blogspot.com/" target="_blank">'राजस्थली</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>', दीनदयाल शर्मा के <a href="http://taabartoli.blogspot.com/" target="_blank">'टाबर टोळी'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, राजेन्द्र स्वर्णकार का '<a href="http://shabdswarrang.blogspot.com/" target="_blank">शस्वरं</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>', अंकिता पुरोहित का <a href="http://kagadansh.blogspot.com/" target="_blank">'कागदांश'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, किरण राजपुरोहित 'नितिला' का <a href="http://singaar.blogspot.com/" target="_blank">''सिणगार'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://bhorkipehlikiran.blogspot.com/" target="_blank">'भोर की पहली किरण'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, संतोष पारीक का 'सांडवा', अजय परलीका का <a href="http://bhatner.blogspot.com/" target="_blank">'भटनेर'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>व राजस्थानी गीतों का संग्रह <a href="http://bugcho.blogspot.com/" target="_blank">'बुगचो'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, दुलाराम सहारण के <a href="http://bikanerakademi.blogspot.com/" target="_blank">'हरावळ'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://writers-photos.blogspot.com/" target="_blank">'साहित्यकार दर्शन'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://sahityaakademidelhi.blogspot.com/" target="_blank">'आगीवांण'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> , 'हेलो' व 'पोथीखानो'</div><a href="http://rajasthanibooks.blogspot.com/" target="_blank"></a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, नंद भारद्वाज का <a href="http://hathai.wordpress.com/" target="_blank">'हथाई'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, पुखराज जांगिड़ का <a href="http://jairamdhani.blogspot.com/" target="_blank">'जय रामधनी'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, मोनिका शर्मा के <a href="http://teej-tewar.blogspot.com/" target="_blank">'तीज तैंवार'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> व 'मेरी परवाज'</div><a href="http://meri-parwaz.blogspot.com/" target="_blank"></a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, शिवराज गूजर के <a href="http://cinema-festival.blogspot.com/" target="_blank">'सिनेमा फेस्टिवल'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>व <a href="http://meridayari.blogspot.com/" target="_blank">'मेरी डायरी'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, हरीश बी. शर्मा का <a href="http://marugandha.blogspot.com/" target="_blank">'मरूगंधा'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> , अलबेला खत्री का 'म्हारो प्यारो राजस्थान'</div><a href="http://albelakhatri.blogspot.com/" target="_blank"></a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, उम्मेद गोठवाळ का <a href="http://ummedgothwal.blogspot.com/" target="_blank">'अभिव्यक्ति'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, कुमार गणेश का <a href="http://kumarganeshekighazalen-nazmen.blogspot.com/" target="_blank"> 'रेजगार'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, चैनसिंह शेखावत का <a href="http://mayadbhasa.blogspot.com/" target="_blank">'मायड़ रो गोथळियो'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, जोगेश्वर गर्ग का <a href="http://goongaareegat.blogspot.com/" target="_blank">'गूंगै रा गीत'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, सोहनलाल रांका का <a href="http://www.slrankasahaj.blogspot.com/" target="_blank">'कवि सहज'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, डॉ. मदन सैनी, <a href="http://mangatbadal.blogspot.com/" target="_blank">डॉ. मंगत बादल</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://rajbijarnia.blogspot.com/" target="_blank">राजूराम बिजारणियां</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://kavitakiran.blogspot.com/" target="_blank">कविता किरण</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://rajeshchaddha.blogspot.com/" target="_blank">राजेश चड्ढ़ा</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, सवाई सिंह शेखावत, संजय पुरोहित, सुनील गज्जाणी, <a href="http://harishbhadani.blogspot.com/" target="_blank">हरीश भादाणी</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://kkavyalok.blogspot.com/" target="_blank">किशोर पारीक</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://kkamsin.blogspot.com/" target="_blank">कृष्णा कुमारी</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://cpdeval.wordpress.com/" target="_blank">चंद्र प्रकाश देवल</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://nishantpilibanga.blogspot.com/" target="_blank">निशांत</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://pyaqeen.blogspot.com/" target="_blank">पुरूषोत्तम यकीन</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://beharisharanpareek.blogspot.com/" target="_blank">बिहारी शरण पारीक</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://www.manimadhukar.blogspot.com/" target="_blank">मणि मधुकर</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://www.mkswami.blogspot.com/" target="_blank">मनोज कुमार स्वामी</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://matimand.blogspot.com/" target="_blank">मालचंद तिवाड़ी</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://rlgodara.blogspot.com/" target="_blank">रामेश्वर गोदारा 'ग्रामीण'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://www.kalpanakanttlitoo.blogspot.com/" target="_blank">लीटू कल्पनाकांत</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>आदि। <br />
इंटरनेट पर राजस्थानी की मूल रचनाएं तथा अनूदित रचनाएं बहुत-सी पत्रिकाओं में निरंतर छपती रहती हैं। जिनमें- <a href="http://kavitakosh.org/" target="_blank">'हिन्दी कविता कोश'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, नरेश व्यास का <a href="http://aakharkalash.blogspot.com/" target="_blank">'आखर कलश'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, प्रेमचंद गांधी का <a href="http://prempoet.blogspot.com/" target="_blank">'प्रेम का दरिया'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, रविशंकर श्रीवास्तव का <a href="http://rachanakar.blogspot.com/" target="_blank">'रचनाकार'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>। <br />
राजस्थानी भाषा की मान्यता से जुड़े मुद्दों पर चर्चा के ब्लॉग भी हैं। जिनमें- कुंवर हनवंतसिंह राजपुरोहित के <a href="http://maruwani.com/" target="_blank">'मरुवाणी'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>व <a href="http://marwad.org/" target="_blank">'म्हारो मरुधर देश'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, विनोद सारस्वत का <a href="http://mayadrohelo.blogspot.com/" target="_blank">'मायड़ रो हेलो'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, सागरचंद नाहर का <a href="http://rajasthali.blogspot.com/" target="_blank">'राजस्थली'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, अजय कुमार सोनी के <a href="http://mayadralal.ning.com/" target="_blank">'मायड़ रा लाल'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://rajasthanirandhan.blogspot.com/" target="_blank">'राजस्थानी रांधण'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, राजस्थानी गीत गायक प्रकाश गांधी और जितेन्द्र कुमार सोनी के भी राजस्थानी ब्लॉग हैं। <br />
राजस्थान के बारे में संपूर्ण जानकारियों को राजस्थानी भाषा में प्रस्तुत करने वाली प्रमुख वेब साईट- <a href="http://aapanorajasthan.org/" target="_blank">'आपांणो राजस्थान'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>है, जिसे इसरो के पूर्व वैज्ञानिक डॉ. सुरेन्द्र सिंह पोकरणा संचालित कर रहे हैं। <br />
इंटरनेट पर कई गांवों के भी ब्लॉग हैं जो राजस्थानी में हैं- सत्य दीप का <a href="http://aapnogaanv.blogspot.com/" target="_blank">'मेरो गाँव'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, रतन सिंह शेखावत का <a href="http://bhagatpura.blogspot.com/" target="_blank">'मेरा गांव भगतपुरा'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>की माध्यम भाषा तो हिन्दी है, परन्तु राजस्थानी चित्र व ऑडिया-वीडियो भी हैं। अब तो अत्यंत खुशी की बात है कि जल्द ही ऑनलाइन राजस्थानी टेलिविजन और रेडियो खुलने वाले हैं। जिन पर राजस्थानी में ही प्रसारण किया जाएगा। जिसकी पहुंच प्रवासी राजस्थानियों तक भी होगी। ऑनलाइन राजस्थानी टेलिविजन बतौर प्रयोग शुरू कर दिया गया है, जिसमें अभी रोजाना राजस्थानी गीत लगाए जाते हैं। इसका नाम अभी <a href="http://worldtv.com/maruwani" target="_blank">'मरुवाणी'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>रखा गया है और इसके सूत्रधार कुंवर हनवंतसिंह राजपुरोहित हैं जो लंदन में अपना कारोबार करते हैं। <br />
<br />
<div style="text-align: center;">फेसबुक पर राजस्थानी </div><br />
फेसबुक पर भी राजस्थानी को अत्यंत सम्मान मिला है। फेसबुक पर राजस्थानी का सूत्रपात करने के लिए वरिष्ठ साहित्यकार <a href="http://www.facebook.com/ompurohit.kagad" target="_blank">ओम पुरोहित 'कागद'</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>का नाम गर्व से लिया जाता है। पिछले छ: महीनों से फेसबुक पर राजस्थानियों की संख्या में इजाफा हो रहा है तथा संवाद की माध्यम भाषा राजस्थानी बनी है। फेसबुक पर मुख्यत: राजस्थानी के साहित्यकार <a href="http://www.facebook.com/profile.php?id=1829963003" target="_blank">डॉ. नीरज दईया</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://www.facebook.com/profile.php?id=100000330644312" target="_blank">डॉ. सत्यनारायण सोनी</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://www.facebook.com/profile.php?id=100000940932461" target="_blank">रामस्वरूप किसान</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://www.facebook.com/profile.php?id=100001533842783" target="_blank">माधोसिंह मूंड</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://www.facebook.com/profile.php?id=100000687565599" target="_blank">अंजली पारेख</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://www.facebook.com/profile.php?id=1475153982" target="_blank">सिया चौधरी</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://www.facebook.com/profile.php?id=100001159106076" target="_blank">अंकिता पुरोहित</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://www.facebook.com/profile.php?id=100000868985938" target="_blank">अनिल जांदू</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://www.facebook.com/hanvantsingh" target="_blank">हनवंतसिंह राजपुरोहित</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, <a href="http://www.facebook.com/profile.php?id=100000312474139" target="_blank">विनोद सारस्वत</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, भाषाविद् <a href="http://www.facebook.com/lakhan" target="_blank">लखन गौसाईं</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>आदि। फेसबुक पर राजस्थान के निर्वाचित सांसद और विधायक भी राजस्थानी के लिए जुड़े हुए हैं, जिनमें बीकानेर सांसद <a href="http://www.facebook.com/profile.php?id=100000153015679" target="_blank">अर्जुनराम मेघवाळ</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, पूर्व राज्यमंत्री <a href="http://www.facebook.com/profile.php?id=100000087760404" target="_blank">जोगेश्वर गर्ग</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>, नागौर सांसद ज्योति मिर्धा आदि। <br />
<br />
<div style="text-align: center;"> पाकिस्तान में राजस्थानी </div><br />
इंटरनेट के माध्यम से दुनियाभर के लोग पाकिस्तान में पसरी राजस्थानी संस्कृति से निरंतर परिचित हो रहे हैं। फेसबुक पर कई ऐसे वीडियो शेयर किए गए हैं जिनमें <a href="http://www.youtube.com/watch?v=kNyccrH_570" target="_blank">पाकिस्तान के कई राजनेता जनसभाओं को वहां के एक बड़े भू-भाग की जनभाषा राजस्थानी में संबोधित करते हुए देखे-सुने जाते हैं।</a><div style="cursor: pointer; display: inline; height: 16px; padding-right: 16px; text-align: justify; width: 16px;"> </div>पाकिस्तान में राजस्थानी लोकसंगीत की भी धूम है, जिनके वीडियो भी बड़ी तादाद में शेयर किए गए हैं। <br />
केन्द्र सरकार की उदासीनता के चलते राजस्थानी की मान्यता का सवाल अधरझूल में पड़ा है। इन उपलब्धियों को देखते हुए केन्द्र सरकार को चाहिए कि वह राजस्थानी भाषा को तत्काल संविधान की आठवीं अनुसूची में शामिल करे।<br />
<br />
<br />
Regards<br />
Ajay Kumar Soni <br />
VPO- Parlika, Teh- Nohar, Dist- Hanumangarh<br />
(Rajasthan) PIN- ३३५५०४<br />
E-Mail- <a href="mailto:ajay@parlika.com" target="_blank">ajay@parlika.com</a><br />
Mobile- 96024-12124</div>अजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-5321792858097857772010-11-20T21:06:00.000-08:002010-11-20T21:06:10.618-08:00वरिष्ठ साहित्यकार श्री ओम पुरोहित 'कागद' जी रो राजस्थान रै सांसदा नै कागदघणां मानीता अनै आदरजोग सांसद सा ,<div> </div><br />
जय राजस्थानी-जय राजस्थान !<div style="text-align: justify;"> </div> <div style="text-align: justify;"> </div><br />
<div style="text-align: justify;"> आप उण रजस्थान रा घणां हेताळू अनै म्होबी सांसद हो जिण री मायाड़ भाषा राजस्थानी है ! आप ओ भी जाणो हो कै राजस्थान रो नांव ई राजस्थानी भाषा रै ताण थरपीज्यो हो ! आज आज़ादी रै ६३ सालां बाद भी १३ करोड़ राजस्थानी आपरी मायड़ भाशा राजस्थानी री राजमानाता सारू बिलखै ! आपां दुनियां री लूंठी भाषा रा मालक होंवता थकां ईं ग्राम पंचायत सूं लेय’र संसद तांई में आपरी मायड़ भाषा राजस्थानी में नी बोल सकां ! आज़ादी सूं लेय’र हाल तांईं अबोला हां ! आपणी जुबान माथै ताळो है ! संसद में बोलण री दरकार है कै " सगळी भाषावां नै मानता-म्हानै टाळो क्यूं-म्हारी जुबान पर ताळो क्यूं ?"आप सूं आस है कै आप संसद रै शीतकालीन सत्र में आ बात जोरदार ढंग सूं उठास्यो अनै राजस्थानी भाषा नै संविधान री आठवीं अनुसूची में भेळण री मांग मनवास्यो ! </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"> आपणी मायड भाषा राजस्थानी नै संविधान री आठवीं अनुसूची में भेळण सारू राजस्थान में चाल रैयै आंदोलन सूं आप आच्छी तरियां परिचित हो ! आप राजस्थान में इण पैटै जगरुकता रा पड़तख गवाह भी हो !राजस्थानी नै संविधान री आठवीं अनुसूची में नीं भेळण सूं होवण आळा घाटा भी आप सूं छाना नीं है ! आज आखो राजस्थान आपणी मायड भाषा राजस्थानी नै संविधान री आठवीं अनुसूची में नीं भेळण रै दुख सूं कितरो दुखी है-आ बात भी आप सूं छानी नीं है ! पूरै देश रा टाबर आपरी मायड भाषा में शिक्षा ले रैया है पण राजस्थान रा टाबर कित्ता निरभागी है कै दुनियां री ऐक लूंठी भाषा रा मालक होंवता थकां परभाषा में प्राथमिक शिक्षा लेवण नै मज़बूर है ! अब "नि:शुल्क एवम अनिवार्य प्राथमिक शिक्षा अधिनियम" रै आयां तो ओ और भी लाजमी होग्यो कै राजस्थान रा टाबर भी आपरी मायड़ भाषा राजस्थानी में प्राथमिक शिक्षा लेवै ! पण लेवै तो कीयां लेवै ? हाल आपणी मायड़ भाषा राजस्थानी नै संविधान री आठवीं अनुसूची में नीं भेळीजी है ! आप तो जाणो ई हो कै इण बिना आ बिद नीं बैठै सा ! </div><div style="text-align: justify;"> आप राजस्थान रा अर राजस्थानी भाषा रा म्होबी बेटा हो ! आप सूं आपरी मायड़ भाषा राजस्थानी आस राखै कै आप उण री आन-बान-स्यान सारू खेचळ जरूर करस्यो । आपरै छेतर रा लोग भी आस राखै कै आप उणां नै उणां री ज़ुबान दिरावस्यो ! आप नै ध्यान ई है कै राजस्थान विधान सभा सूं मानजोग अशोक जी गहलोत सा राजस्थानी नै संविधान री आठवीं अनुसूची में भेळण रो प्रस्ताव सर्वसम्मति सूं पारित कर लोकसभा में पारित करण सारू केन्द्र सरकार नै भेजियो हो । बो प्रस्ताव बठै लारला सात बरस सूं रुळै है !<br />
आप सूं अरज़ है कै आप मानजोग प्रधानमंत्री जी अर गुहमंत्री जी सूं मिल परा बेगै सूं बेगो राजस्थानी नै संविधान री आठवीं अनुसूची में भेळण सारू संविधान संषोधन विधेयक ल्यावण री ताकीद करो सा !<br />
राजस्थानी नै संविधान री आठवीं अनुसूची में भेळीज्यां आपरो जस सवायो अनै ऊजळो होसी सा !</div><br />
आपरो इज हेताळु<div style="text-align: justify;"> </div><br />
ओम पुरोहित"कागद"<br />
२४-दुर्गा कोलोनी<br />
हनुमानगढ़ संगम-३३५५१२<br />
मोबाइल-०९४१४३८०५७१<div style="text-align: justify;"> </div> <div style="text-align: justify;"> </div><a href="mailto:Email%3Aomkagad@gmail.com" target="_blank">Email:omkagad@gmail.com</a><br />
<div style="text-align: justify;"> blog: <a e1d04db09122889d4f="true" href="http://omkagad.blogspot.com/" target="_blank">http://omkagad.blogspot.com</a></div>अजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-61173650514594030462010-08-21T20:00:00.000-07:002010-08-21T20:00:22.861-07:00मायड भाषा रा दूहा<div style="text-align: center;"></div><div style="text-align: center;"><span style="background-color: #cc0000; color: yellow; font-size: large;"><strong>मायड भाषा रा दूहा</strong></span></div><div style="text-align: center;"><span style="background-color: #f3f3f3; color: #45818e; font-size: small;"><em><a href="http://www.blogger.com/"><span id="goog_912014595"></span>ओम पुरोहित ''कागद''<span id="goog_912014596"></span></a></em></span></div><div style="text-align: center;"></div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;"><strong><span style="background-color: #f3f3f3; color: lime; font-size: small;">राजस्थानी भाषा</span></strong></div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">राज बणाया राजव्यां,भाषा थरपी ज्यान ।</div><div style="text-align: center;">बिन भाषा रै भायला,क्यां रो राजस्थान ॥१॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">रोटी-बेटी आपणी,भाषा अर बोवार ।</div><div style="text-align: center;">राजस्थानी है भाई,आडो क्यूं दरबार ॥२॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">राजस्थानी रै साथ में,जनम मरण रो सीर ।</div><div style="text-align: center;">बिन भाषा रै भायला,कुत्तिया खावै खीर ।।३॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">पंचायत तो मोकळी,पंच बैठिया मून ।</div><div style="text-align: center;">बिन भाषा रै भायला,च्यारूं कूंटां सून ॥४॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">भलो बणायो बाप जी,गूंगो राजस्थान ।</div><div style="text-align: center;">बिन भाषा रै प्रांत तो,बिन देवळ रो थान॥५॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">आजादी रै बाद सूं,मून है राजस्थान ।</div><div style="text-align: center;">अपरोगी भाषा अठै,कूकर खुलै जुबान ॥६॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">राजस्थान सिरमोड है,मायड भाषा मान ।</div><div style="text-align: center;">दोनां माथै गरब है,दोनां साथै शान ॥७॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">बाजर पाकै खेत में,भाषा पाकै हेत ।</div><div style="text-align: center;">दोनां रै छूट्यां पछै,हाथां आवै रेत ॥८॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">निज भाषा सूं हेत नीं,पर भाषा सूं हेत ।</div><div style="text-align: center;">जग में हांसी होयसी,सिर में पड्सी रेत ॥९॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">निज री भाषा होंवतां,पर भाषा सूं प्रीत ।</div><div style="text-align: center;">ऐडै कुळघातियां रो ,जग में कुण सो मीत ॥१०॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">घर दफ़्तर अर बारनै,निज भाषा ई बोल ।</div><div style="text-align: center;">मायड भाषा रै बिना,डांगर जितनो मोल ॥११॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">मायड भाषा नीं तजै,डांगर-पंछी-कीट ।</div><div style="text-align: center;">माणस भाषा क्यूं तजै, इतरा क्यूं है ढीट ॥१२॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">मायड भाषा रै बिना,देस हुवै परदेस ।</div><div style="text-align: center;">आप तो अबोला फ़िरै,दूजा खोसै केस ॥१३॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">भाषा निज री बोलियो,पर भाषा नै छोड ।</div><div style="text-align: center;">पर भाषा बोलै जका,बै पाखंडी मोड ॥१४॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">मायड भाषा भली घणी, ज्यूं व्है मीठी खांड ।</div><div style="text-align: center;">पर भाषा नै बोलता,जाबक दीखै भांड ॥१५॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">जिण धरती पर बास है,भाषा उण री बोल ।</div><div style="text-align: center;">भाषा साथ मान है , भाषा लारै मोल ॥१६॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">मायड भाषा बेलियो,निज रो है सनमान । </div><div style="text-align: center;">पर भाषा नै बोल कर,क्यूं गमाओ शान ॥१७॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">राजस्थानी भाषा नै,जितरो मिलसी मान ।</div><div style="text-align: center;">आन-बान अर शान सूं,निखरसी राजस्थान ॥१८॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">धन कमायां नीं मिलै,बो सांचो सनमान ।</div><div style="text-align: center;">मायड भाषा रै बिना,लूंठा खोसै कान ॥१९॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">म्हे तो भाया मांगस्यां,सणै मान सनमान ।</div><div style="text-align: center;">राजस्थानी भाषा में,हसतो-बसतो रजथान ॥२०॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">निज भाषा नै छोड कर,पर भाषा अपणाय ।</div><div style="text-align: center;">ऐडै पूतां नै देख ,मायड भौम लजाय ॥२१॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">भाषा आपणी शान है,भाषा ही है मान ।</div><div style="text-align: center;">भाषा रै ई कारणै,बोलां राजस्थान ॥२२॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">मायड भाषा मोवणी,ज्यूं मोत्यां रो हार ।</div><div style="text-align: center;">बिन भाषा रै भायला,सूनो लागै थार ॥२३॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">जिण धरती पर जळमियो,भाषा उण री बोल ।</div><div style="text-align: center;">मायड भाषा छोड कर, मती गमाओ डोळ ॥२४॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">हिन्दी म्हारो काळजियो,राजस्थानी स ज्यान ।</div><div style="text-align: center;">आं दोन्यूं भाषा बिना,रै’सी कठै पिछाण ॥२५॥</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;">राजस्थानी भाषा है,राजस्थान रै साथ ।</div><div style="text-align: center;">पेट आपणा नीं पळै,पर भाषा रै हाथ ॥२६॥</div><div style="text-align: center;">_____________________________________________________</div><div style="text-align: center;"><br />
</div><span><a href="http://www.amazon.com/Prime-Prepaid-GoPhone-Airtime-Credit/dp/B003SNJ8X6?ie=UTF8&tag=a0f1a-20&link_code=btl&camp=213689&creative=392969" target="_blank">LG Prime Prepaid GoPhone (AT&T) with $50 Airtime Credit</a><img alt="" border="0" height="1" src="http://www.assoc-amazon.com/e/ir?t=a0f1a-20&l=btl&camp=213689&creative=392969&o=1&a=B003SNJ8X6" style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; margin: 0px; padding-bottom: 0px !important; padding-left: 0px !important; padding-right: 0px !important; padding-top: 0px !important;" width="1" /></span><br />
<span><a href="http://www.amazon.com/Popular-Photography/dp/B00005N7SB?ie=UTF8&tag=a0f1a-20&link_code=btl&camp=213689&creative=392969" target="_blank">Popular फोटोग्राफी</a><img alt="" border="0" height="1" src="http://www.assoc-amazon.com/e/ir?t=a0f1a-20&l=btl&camp=213689&creative=392969&o=1&a=B00005N7SB" style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; margin: 0px; padding-bottom: 0px !important; padding-left: 0px !important; padding-right: 0px !important; padding-top: 0px !important;" width="1" /></span><br />
<span><a href="http://www.amazon.com/Popular-Science-2-year/dp/B000MTOUPU?ie=UTF8&tag=a0f1a-20&link_code=btl&camp=213689&creative=392969" target="_blank">Popular Science (2-year)</a><img alt="" border="0" height="1" src="http://www.assoc-amazon.com/e/ir?t=a0f1a-20&l=btl&camp=213689&creative=392969&o=1&a=B000MTOUPU" style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; margin: 0px; padding-bottom: 0px !important; padding-left: 0px !important; padding-right: 0px !important; padding-top: 0px !important;" width="1" /></span><br />
<span><a href="http://www.amazon.com/Reusable-Protector-Cleaning-Accessory-Packaging/dp/B001UO651S?ie=UTF8&tag=a0f1a-20&link_code=btl&camp=213689&creative=392969" target="_blank">5-Pack Premium Reusable LCD Screen Protector with Lint Cleaning Cloth for Apple iPhone 3G 8GB 16GB [Accessory Export Packaging]</a><img alt="" border="0" height="1" src="http://www.assoc-amazon.com/e/ir?t=a0f1a-20&l=btl&camp=213689&creative=392969&o=1&a=B001UO651S" style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; margin: 0px; padding-bottom: 0px !important; padding-left: 0px !important; padding-right: 0px !important; padding-top: 0px !important;" width="1" /></span><br />
<span><a href="http://www.amazon.com/BlackBerry-Cable-Micro-1-0m-Black/dp/B001QATRCA?ie=UTF8&tag=a0f1a-20&link_code=btl&camp=213689&creative=392969" target="_blank">BlackBerry USB Cable Micro USB 1.0m (Black)</a><img alt="" border="0" height="1" src="http://www.assoc-amazon.com/e/ir?t=a0f1a-20&l=btl&camp=213689&creative=392969&o=1&a=B001QATRCA" style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; margin: 0px; padding-bottom: 0px !important; padding-left: 0px !important; padding-right: 0px !important; padding-top: 0px !important;" width="1" /></span>अजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-58915158725605187342010-08-20T20:49:00.001-07:002010-08-20T20:49:39.883-07:00घणी घणी राम राम सा....राम राम सा,<br />
<br />
म्है आप सबसूं माफ़ी चावूं कै लारला कई दिन सूं म्है इन्टरनेट पर कोई हलचल नी करी, कारण ओ हो कै म्है जयपुर में भणाई खातर चल्यो गयो हो. आज सूं लगातार सात दिन तक म्है आपरै बीच अठै इज रेस्यूं. नयो माजनो ले'र हाजर होस्युं.<br />
<br />
<span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span>आपरो</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span><br />
<span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span>अजय कुमार सोनी</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span><br />
<span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span>परलीका</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span>अजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-32353758562357042202010-07-01T13:28:00.000-07:002010-07-01T13:32:55.074-07:00राजस्थान रौ भविष्य कांई?<span class="Apple-style-span" style=" color: rgb(51, 51, 51); line-height: 19px; font-family:Verdana, sans-serif;font-size:13px;"><div style="text-align: justify;color: rgb(153, 0, 0); "><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;">आखी दुनिया मानै कै राजस्थानी भासा इण धरती री सबसूं विशाळ साहित्यक भासा है. तमिल अर राजस्थानी दो भासा एड़ी है जिणनै अगर भारत मांय राष्ट्रभासा रौ दरजौ देरीजै तौ ईं कम है.</span></div><div style="text-align: justify;color: rgb(153, 0, 0); "><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;"><br /></span></div><div style="color: rgb(153, 0, 0); "></div><div style="color: rgb(153, 0, 0); "></div><div style="text-align: justify;color: rgb(153, 0, 0); "><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;">राजस्थान रै तीन विद्यापिठां (Universities) जोधाणा, बिकाणा अर उदैपर मांय इणनै भणावै अर साथै साथै प्राईवेट इंस्टिट्यूट वाळा ईं भणावै. राजस्थानी री भणाई आप अमेरीका, ब्रिटेन या रुस मांय कर सकौ.</span></div><div style="text-align: justify;color: rgb(153, 0, 0); "><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;"><br /></span></div><div style="color: rgb(153, 0, 0); "></div><div style="text-align: justify;color: rgb(153, 0, 0); "><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;">राजस्थानी भासा नै अमेरीका मांय ओफिसियल भासा (राजभासा) रौ दरजौ मिळ्यौड़ौ है साथै साथै संयुक्त राष्ट्र मांय ई इण भासा नै मानता है. आप अमेरीका मांय राजस्थानी मांय अरजी दे सकौ या कोई काम काज करवा सकौ, पण राजस्थान सरकार या आपणी भारत सरकार एड़ौ करणीया नै देसद्रोही (हिंदी विरोधी) मानै अर एड़ा मिनख री अरजी ना मंजुर करिजै इण तर्क रै माथै कै इण भासा नै सांवैधानीक मान्यता कोनीं. </span><span class="Apple-style-span"><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;">आप संयुक्त राष्ट्रसंघ (United Nations) मांय राजस्थानी मांय बोल सकौ पण राजस्थान री विधान सभा मांय राजस्थानी बोलण सूं रोकीजै.</span></span></div><div style="text-align: justify;color: rgb(153, 0, 0); "><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;"><br /></span></div><div style="color: rgb(153, 0, 0); "></div><div style="text-align: justify;color: rgb(153, 0, 0); "><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;">कित्तौ बरदास्त करांला.. आपणां खुद रा नेता आपणी भासा बोलता संकौ करै.</span></div><div style="text-align: justify;color: rgb(153, 0, 0); "><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;"><br /></span></div><div style="color: rgb(153, 0, 0); "></div><div style="color: rgb(153, 0, 0); "></div><div style="text-align: justify;color: rgb(153, 0, 0); "><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;">विरभुमी राजस्थान, जठै मरणै नै तैवार मानीजै उण धरती रै लोगां नै औ कांई व्है ग्यौ ??</span></div><div style="color: rgb(153, 0, 0); "></div><div style="text-align: justify;color: rgb(153, 0, 0); "><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;">क्यूं अठै रा लोगां रौ रगत पाणी बण ग्यौ ?</span></div><div style="text-align: justify;color: rgb(153, 0, 0); "><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;"><br /></span></div><div style="color: rgb(153, 0, 0); "></div><div style="text-align: justify;color: rgb(153, 0, 0); "><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;">क्यूं राजस्थान रा विर सुरमा हिजड़ा बण ग्या ?</span></div><div style="text-align: justify;color: rgb(153, 0, 0); "><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;"><br /></span></div><div style="color: rgb(153, 0, 0); "></div><div style="color: rgb(153, 0, 0); "></div><div style="color: rgb(153, 0, 0); "></div><div style="text-align: justify;color: rgb(153, 0, 0); "><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;">सोचो, कांई आपणौ भविष्य है... सब जागा अंधारौ इज अंधारौ देखीजै.</span></div><div style="text-align: justify;color: rgb(153, 0, 0); "><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;"><br /></span></div><div style="text-align: right; "><b><span class="Apple-style-span" style="color:#FF0000;"><span class="Apple-style-span" style="font-size: medium;">- हनवंतसिंघ राजपुरोहित</span></span></b></div></span>Hanvanthttp://www.blogger.com/profile/00692952593450833405noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-79711834094594355502010-06-07T01:32:00.000-07:002010-06-07T01:32:20.537-07:00राजस्थान थार दर्शन<iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.blogger.com/video.g?token=AD6v5dxom_j52lEjblX5b86KrEU0_Xb2IqxHzaz0EAlO2jnxDXradrhXIKTz_Ivu3THj11G793f5cuWea_6T-Uu6Lw' class='b-hbp-video b-uploaded' frameborder='0'></iframe>अजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-69867135387578367402010-06-05T02:24:00.000-07:002010-06-05T02:24:46.320-07:00नाम री भूख रेई है अब बाकी<div style="background-color: red; color: yellow; text-align: center;"><b><span style="font-size: x-large;">नाम री भूख रेई है अब बाकी</span></b></div><div style="text-align: justify;"> <br />
राजस्थानी नै आज मानता नीं मिलण सूं माँ मरुवाणी आज घणी दुखी है. सबसूं ज्यादा दुखी है आं निकरमा, निबला पूतां सूं. कूंट में बड़-बड़ घणी रोवै. पण बा मां में सोचै कै ऐ पूत जाम तो दिया पण ऐ आपरो इज नुकसान करसी. माँ मरुवाणी बेठी देखै अर रोवै आरां करमां नै. बी नै ध्यान है कै ऐ अब ज्यादा दिन नी जीसी, पण ऊपर जायनै के मुंडो दिखासी. बिज्जी, मालचंद तिवाड़ी, लक्ष्मीनारायण जी रंग जिस कई मिनख ऊपर जाय केसी के म्हे ओ काम करयो. भगवन खुद करम ठोकने केसी कै थे लोगां थारी मां रो मां नी करयो, थारी राजस्थानी खातर थे कीं नी करयो. दूजी भाषावां खातर थे मरण पड्या पण थे थारी माँ री इज्जत रो ख्याल नीं राख्यो. आ लोगां नै भगवन कुम्भीपाक नरक देसी. पण म्है भी ऊपर जाय के मुंडो दिखास्यान के म्हे बारां इ वंसज हा. अरै सूत्या मिनखो, जागो थारी माय थारै आँगन में खड़ी पुकारै कै-</div><div style="text-align: justify;"><br />
</div><div style="text-align: center;"> <span style="background-color: red; color: yellow;">जाग-जाग लाडेसर जाग</span><br style="background-color: red; color: yellow;" /><span style="background-color: red; color: yellow;"> मां रो काज संवारण जाग</span><br style="background-color: red; color: yellow;" /><span style="background-color: red; color: yellow;"> मनै जाण जलम री डाटा</span><br style="background-color: red; color: yellow;" /><span style="background-color: red; color: yellow;"> मातभोम बस असली माता</span><br style="background-color: red; color: yellow;" /><span style="background-color: red; color: yellow;"> सारो काज संवारण जाग</span><br style="background-color: red; color: yellow;" /><span style="background-color: red; color: yellow;"> जाग-जाग लाडेसर जाग!</span><br style="background-color: red; color: yellow;" /> <br style="background-color: red; color: yellow;" /><span style="background-color: red; color: yellow;"> सजळ नैण तेरी माय खड़ी है</span><br style="background-color: red; color: yellow;" /><span style="background-color: red; color: yellow;"> दुःख री बेदी पाँव पड़ी है</span><br style="background-color: red; color: yellow;" /><span style="background-color: red; color: yellow;"> तैं पर उणरी आस पड़ी है</span><br style="background-color: red; color: yellow;" /><span style="background-color: red; color: yellow;"> मां रो दुःख हटावण जाग</span><br style="background-color: red; color: yellow;" /><span style="background-color: red; color: yellow;"> जाग-जाग लाडेसर जाग!</span></div><div style="text-align: justify;"> <br />
बिज्जी, मालचंद जी, लक्ष्मी नारायण जी आप जागो अर महा जिसा नौजवानां रै तिल्लो लगाओ जिंसूं म्है जग उठां अर मानता ले'र बावड़ा. अब भी जाग्सो तो थारी जय-जैकार व्हेसी. नीं जाग्य तो थानै बदआशीष दियो जासी.<br />
जय राजस्थान!<br />
जय राजस्थानी!! </div>अजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-45505395629807633882010-05-28T05:31:00.001-07:002010-05-28T05:31:49.647-07:00परलीका रा आशु कवि छोगसिंह री वाणी में राजस्थान महिमा सुणो सा....<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.blogger.com/video.g?token=AD6v5dwF6oDnFuuKBDmAYSWHHudbhTqxY2s7_cRk9i1sBy-CMM30YPKNpbu9mAib4PVB_251Mi2OxSYio-q7chhLMA' class='b-hbp-video b-uploaded' frameborder='0'></iframe></div>अजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-13473654686200316212010-05-11T05:23:00.000-07:002010-05-11T05:23:07.680-07:00मनुज देपावत रो जन-गीत "धोरां वाला देश जाग रे"<iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.blogger.com/video.g?token=AD6v5dw_1TyU2H3ASmpqcT9P0FUR19mt68M9ApncAKzJq-FBpdSlwgXq62vH0DctgjcsXCzhXnwD-DseMSlqUX6Mag' class='b-hbp-video b-uploaded' frameborder='0'></iframe>अजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-84200663963572440812010-05-09T04:31:00.000-07:002010-05-09T04:31:08.461-07:00क्यूं थारी गोमा गाजै रै?<div style="text-align: center;">क्यूं थारी गोमा गाजै रै?</div><div style="text-align: center;">आजाद देश है थांरौ!</div><div style="text-align: center;">फैरूं थांरी किण सूं फाटै रै?</div><div style="text-align: center;">अबै नीं तो ठाकर रैया,</div><div style="text-align: center;">नीं रैयी वा ठकराई</div><div style="text-align: center;">नी रैया वै पातसाह,</div><div style="text-align: center;">नीं रैयी लाटसाही।</div><div style="text-align: center;">राजसाही रूळगी लोकराज में</div><div style="text-align: center;">फैर क्यांरौ संको रै?</div><div style="text-align: center;">इत्ता निबळा क्यूं हुग्या,</div><div style="text-align: center;">क्यूं थारी गोमा गाजै रै?</div><div style="text-align: center;">ओ राज लोक रौ!</div><div style="text-align: center;">लोकां रौ!</div><div style="text-align: center;">लोकां रै सारू!</div><div style="text-align: center;">वोटां री मसीनां सूं</div><div style="text-align: center;">बणै मंतरी जद अठै</div><div style="text-align: center;">जात रै आरक्षण सूं</div><div style="text-align: center;">संतरी जद बणै अठै</div><div style="text-align: center;">पांत में दूभांत री</div><div style="text-align: center;">बात करै क्यूं अठै?</div><div style="text-align: center;">मामै रौ ब्यांव, मा पुरसगारी,</div><div style="text-align: center;">फैर क्यांरी अड़कांस रै</div><div style="text-align: center;">इत्ता निबळा क्यूं हुग्या,</div><div style="text-align: center;">क्यूं थारी गोमा गाजै रै?</div><div style="text-align: center;">वोटां री मसीनां सूं</div><div style="text-align: center;">बण्यौ मंतरी,</div><div style="text-align: center;">केई पीढयां तार देवै!</div><div style="text-align: center;">जात रै जबकै अधबुढो</div><div style="text-align: center;">राज री चाकरी री वार चढै</div><div style="text-align: center;">मर ज्यावै अेकर तो</div><div style="text-align: center;">बेटा जी फैरूं असवार बणै।</div><div style="text-align: center;">इतरी आजादी इण राज में</div><div style="text-align: center;">फैर क्यूं कसमसावै रै?</div><div style="text-align: center;">इत्ता निबळा क्यूं हुग्या,</div><div style="text-align: center;">क्यूं थारी गोमा गाजै रै?</div><div style="text-align: center;">इयां डरती जै मांवा थांरी</div><div style="text-align: center;">कूख कियां हरी व्हैती रै?</div><div style="text-align: center;">जै डरतो बीकाण राव कर्णसिंघ</div><div style="text-align: center;">सनातन धरम धुप ज्यांतौ।</div><div style="text-align: center;">जै डरतो महाराणा प्रताप</div><div style="text-align: center;">जगत सूं सुरापण मिट ज्यांतो।</div><div style="text-align: center;">जै हाकम सूं डरतो पिरथीराज</div><div style="text-align: center;">जगत में प्रताप रौ नांव</div><div style="text-align: center;">खोटो व्है ज्यांतौ।</div><div style="text-align: center;">जै डरतो भगत सिंघ</div><div style="text-align: center;">राज ब्रिटानियां कींकर हिलतो रै?</div><div style="text-align: center;">जै डरतो सुभास बाबु</div><div style="text-align: center;">गोरां री मनचाही व्है जाती।</div><div style="text-align: center;">वै डिगया नीं जद गोरां रै सांमी</div><div style="text-align: center;">थै इण छक्कां सूं क्यूं</div><div style="text-align: center;">आंख लुकावौ रै?</div><div style="text-align: center;">इत्ता निबळा क्यूं हुग्या,</div><div style="text-align: center;">क्यूं थारी गोमा गाजै रै?</div><br />
<br />
<div style="text-align: right;">विनोद सारस्वत, बीकानेर </div><span class=""></span><br />
<div align="center"></div><div align="center"><span style="font-size: 130%;"></span></div><div align="center"></div><span style="font-size: 130%;"></span><br />
<span style="font-size: 130%;"></span><br />
<div align="center"><br />
</div><div align="center"><span style="font-size: 130%;"></span></div><div align="center"><span style="font-size: 130%;"></span></div>vinod saraswathttp://www.blogger.com/profile/08272446323832358799noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-36972921015110069812010-05-06T13:11:00.000-07:002010-05-07T08:10:50.069-07:00राजस्थान रा लूण हराम<div style="text-align: justify;">इयूं तौ आखै आर्याव्रत मांय थांनै लूण हरामीयां रा घणां नांव मिळै ज्यूं कै आमेर रौ राजा मानसिंघ इत्याद. पण अठै आपां बात करां लारला 100 सुं 150 बरसां मांय राजस्थान रै सागै लूण हरामी करण वाळा भारत रै इतिहास मांय महान गिनीजन वाळा लोगां री. आ बात तौ सगळा जाणै कै भारत सरकार री पोथीयां मांय छत्रपती शिवाजी नै त्रासवादी अर अकबर नै महान केवीजै.<br />आवां आपां जाणा अबार रा लूण हरामी. थोड़ा घणा तौ राजस्थान रा पण दूजा अेड़ा जिणा रौ राजस्थान सूं कांई लेणौ देणौ कोनीं पण लूण हरामी करण मांय सगळां नै लारै बैठावै. माफी चावूं सगळां सूं क्यूं कै थे अबार घणकरा अेड़ा नांव सुणौला ज्यांरी थे सुपणां मांय ईं कळ्पणा नी कर सकौ, पण हकीकत बतावणी म्हारौ फरज समझू, घणी खम्मा सा :</div><ul style="text-align: justify;"><li><b><span class="Apple-style-span" style="color:red;">पं. मदनमोहन मालविय :</span></b> अचुम्भौ हुवै ? पण हकीकत आ कै पंडितजी बिकाणै (बिकानेर) अर जोधाणै (जोधपुर) रा घणा आंटा मार्या अर महाराजा गंगासिंघजी अर महाराजा उमेदसिंघजी सूं काशी हिंदू विश्वविद्यालय मांय राजस्थानी भासा रौ डिपार्टमेंट खोलण रै नांव पर खासा पईसा लूंटिया. काशी हिंदू विश्वविद्यालय तौ बण्यौ पण राजस्थानी रै वास्तै डिपार्टमेंट तौ कांई इणरौ नांव कै इतिहास ईं दुर-दुर तांई निंगे नीं आवै.</li><li><b><span class="Apple-style-span" style="color:red;">सरदार वल्लभ भाई पटेल : </span></b>सरदार जी रौ राजपुताना मांय घणौ आवणौ जावणौ रेवतौ. महाराजा उमेदसिंघजी अर गंगासिंघजी जैड़ा दान दाता जकौ बैठ्या हा. कोंग्रेस पार्टी रै वास्तै घणा रुपिया भीख मांय ले जावता. राजपुतानै री आजादी अर इणरी भासा-संस्क्रती री रखवाळी रौ आश्वासन ईं पटेल साब दे ग्या हा. भारत सूं अंगरेजां रै जावता ईं हाथ में दिल्ली री सत्ता मिळ्ता ई असल रंग दिखावणौ चालु कर्यौ. पटेल साब घणी कोशिश करी अर अेकवार तौ सिरोही जिल्ला नै गुजरात मांय लेग्या. सिरोही री पिरजा रै विरोध रै बावजुद अंबाजी गुजरात में राख’र आबू तक रौ हिस्सौ राजस्थान नै दियौ अर हर संभव कोशिश करी कै आबु नै गुजरात मांय ले लेवै. गुजरात मांय खुद री मायड़भासा गुजराती रा हिमायती बण्या रह्या अर राजस्थानी री राष्ट्रवाद अर देशहित रै नांव पर बळी लेवण मांय पटेल रौ हाथ सबसूं आगै है.</li><li><span style="font-weight: bold; color: rgb(255, 0, 0);">इंदिरा गांधी :</span> भारत री प्रधानमंत्री बण’र इण पद रौ घणौ गळत फायदौ उठायौ महाराणी इंदिरा गांधीजी. भारत मांय इमरजेंसी रै लगा’र तानाशाही राज चलावण वाळां मांय हालतांई फक्त अेक नांव आवै अर वौ नांव इंदिरा गांधी रौ. राजपुताना अर देस रै दूजा राज्यां रौ जद भारत मांय विलय कर्यौ उण बखत रा विलय पत्र माथै साफ लिख्यौ हौ कै ना तौ भारत सरकार अर ना ईं उण राज्य रौ प्रमुख (राजा) या उणरा उत्तराधिकारी इण विलय पत्र मांय कोई फेर बदळ कर सकै. लोकतंत्र आया पछै ईं हर जागा पिरजा खुद रै राजा नै बोट देवती आज ईं अेड़ा उदारण देखण मांय आवै, ज्यूं कै ग्वालियर, बिकाणौ, जोधाणौ. जद गायत्री देवी री एतिहासिक जीत गीनिज बुक ओफ वर्ल्ड रिकोर्ड मांय आयी तौ इंदिरा गांधी रातौ रात संविधान मांय फेर बदळ करनै सगळा राजावां सू वांरी पदमी, प्राविपर्स सै की खोस लिया. राजपरिवार रै म्हैला उपर छापा नाख’र खजाना लुटिया अर वौ खजानौ कठै गयौ हाल तांई कोई हिसाब कोनीं. अगर विलय पत्र मांय साफ लिख्यौ है कै इण मांय कोई फेरबदळ नीं कर सकै तौ इंदिरा गांधी कुण हुवै फेरबदळ करण वाळी. इंदिरा गांधी री लुण हरामी इतिहास मांय भारत री राजस्थान रै पुठ मांय खंजर मारण वाळी बात रै रुप मांय हमेश जाणीजैला.<br /></li><li><b><span class="Apple-style-span" style="color:red;">स्वामी दयानंद सरस्वती : </span></b>स्वामीजी मूळ रुप सूं गुजराती हा. गुजरात मांय बापड़ौ री दाळ गळी कोनीं अर बार-बार मारवाड़ नरेश रा पांवणा बण’र जोधाणै पुंग जावता. हिंदी रा खासा हिमायती हा अर राजस्थानी रा विरोधी. स्वामीजी गुजरात वाळौ नै तौ हिंदी रौ पाठ पढा कोनीं सक्या पण जोधपुर नरेश सुं हमेश हिंदी नै राजभासा बणावण री वकालत करता रेवता. आखर इण खोटा करमां रै कारण इयूं केविजै के जोधाणै मांय स्वामीजी नै ज्हैर देरीजियौ. आज स्वामीजी रा चमचा (चेला) आर्य समाज रै नांव माथै राजस्थानी भासा रै विरोध रौ आंदोलण छेड़ राख्यौ है.</li><li><b><span class="Apple-style-span" style="color:red;">जयनारायण व्यास :</span></b> व्यास जी मारवाड़ राज्य रा प्रधानमंत्री हा. इयांनै प्रधानमंत्री पद ओछौ लागतौ अर एकरकी महाराजा हनवंतसिंघ नै केवै ”बापजी, आप घणौ राज कर्यौ इब म्हानै करण दौ”. मारवाड़ रा अे प्रधानमंत्री कोंग्रेस री बातां मांय आय’र खुद रै राज्य सूं लूण हरामी करी अर आखै राजपुतानै रा प्रधानमंत्री बणन रा सुपणा देखण लागा. आ बात न्यारी है कै पेला चुणावां मांय इणांरी जमानत जब्त व्हेगी ही. मारवाड़ राजघराणै सूं संबध राखण वाळा लोग आज ईं आ बात मानै कै महाराजा हनवंतसिंघजी री अपघात मौत मांय व्यासजी रौ हाथ है.!</li><li><b><span class="Apple-style-span" style="color:red;">सिंधी समाज :</span></b> भारत पाकिस्तान रा जद भागला पड्या तौ सिंधी हिंदू समाज नै सिंध छोड़णौ पड़्यौ. पंजाब अर बंगाळ रै ज्यूं सिंध रा दो टुकड़ा नीं करिज्या अर सिंधी समाज रै कनै माथौ ढाकवा नै ईं जगा नीं बची. अेड़ा समै में मारवाड़ नरेश महाराजा हनवंतसिंघजी अर बकनर नरेश महाराजा सार्दुल सिंघजी आगे आया अर सिंधी समाज नै आसरौ दियौ. इण समाज नै राजपुतानै री मारवाड़ रियासत अर बीकानेर रियासत में रेवण नै घर गुवाड़ी अर बिणज वौपर रै वास्तै पुरौ सैयोग राज सूं मिळ्यौ. इण पछे ऐ आज रे राजस्थान में ठोड-ठोड पसरग्या ने आपरो जाचो ज़चा लियो ने लारै जाय’र इण समाज री युनिवर्सिटी अर पोसाळां बणावण वास्तै ईं पुरौ सैयोग दियौ. इण समाज री भासा अर संस्क्रती री रिछपाल करण में राजस्थानी समाज हमेश आगे रैयौ है. इब इण समाज री लूण हरामी आ कै औ समाज राजस्थानी भासा संस्क्रती री रिछपाल री जदै ईं बात निकळै उण समै खुद री टांग सैं सूं पैली अड़ावै. औ समाज आ बात समझण री कोशिश नी करै कै जद सिंध सूं आया उण समै अठै आय’र हिंदी सिखी व्यूंईं राजस्थानी ईं सिखी. सिंध पाकिस्तान मांय रेवण वाळा राजस्थानी भासी ईं हमेश सिंधी नै मान संम्मान दियौ है. </li></ul><br />हाल ईं घणां दूजा नांव है, पण फेरू कदै.<br /><br /><span style="color: rgb(255, 102, 0); font-weight: bold;">जै राजस्थान! जै राजस्थानी!!</span><br /><br /><div style="text-align: right;"><span style="color: rgb(255, 0, 0); font-weight: bold;">- हनवंतसिंघ राजपुरोहित</span><br /></div>Hanvanthttp://www.blogger.com/profile/00692952593450833405noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-46383965438818173672010-05-06T05:43:00.001-07:002010-05-06T05:43:40.825-07:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEinFPiplhl5mDpRRZKBGWO0OvGPUVBYYzPiehrpaQN7K3tVGxwxFHKq42szl7DeHF86-nWdLmkNaFiFgX-OKrJFwTJhUGnOP6GNwcuF72AdpP5GWYvQ7tRlKfn2Z94Z_H9foUT7UC03R99s/s1600/Congrats+JK+Soni+Ji.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="302" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEinFPiplhl5mDpRRZKBGWO0OvGPUVBYYzPiehrpaQN7K3tVGxwxFHKq42szl7DeHF86-nWdLmkNaFiFgX-OKrJFwTJhUGnOP6GNwcuF72AdpP5GWYvQ7tRlKfn2Z94Z_H9foUT7UC03R99s/s400/Congrats+JK+Soni+Ji.jpg" width="400" /></a></div>अजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-88802520143983443542010-04-27T04:26:00.000-07:002010-05-01T17:45:41.563-07:00आ लोगां सूं ना राखो राजस्थानी मानता आन्दोलन में आवण री आस<div style="text-align: center;"><span style="background-color: yellow; color: red; font-size: large;"><b>आ लोगां सूं ना राखो राजस्थानी मानता आन्दोलन में आवण री आस </b></span></div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: center;"><b style="background-color: red; color: yellow;">अजय कुमार सोनी 'मोट्यार' </b></div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: justify;">राजस्थानी नै मानता दिरावा खातर आज घणा लोग आगै आय रिया है, पण राजस्थानी रा लून्ठा अर समृद्ध साहित्कार लोग आगै तो आय रिया है, पण किण वास्तै? कदी सोच्यो? ऐ आय रिया है राजनीति, नाम खातर. राजस्थान में राजस्थानी नै मानता दिरावा वाला घणा लोग है पण म्हें इश्या लोग कदी नी देख्या. सब रा सब राजस्थानी पुरस्कार, नाम खातर आगै आवै. म्हें आपनै एक तकड़ी बात बताऊँ कै राजस्थानी रा आगिवाण श्री कमल जी रंगा (बीकानेर), आं रै भाई रो बीकानेर में एक स्कुल है. बठै एक खाश बात है कै ऐ लोग कोई भी टाबर नै राजस्थानी नी बोलण देवै. जे कोई उण स्कुल में राजस्थानी बोल भी गयो तो जुर्मानो भरणो पडसी. ऐ लोग फेर क्यूँ मान्यता री बात करै. ऐ लोग टाबरां नै राजस्थानी नीं बोलण देवै. एक उदाहरण ओर देवूं. म्हारै अठै एक स्कुल है, बीं में अंग्रेजी माध्यम सूं पढाई करवाई जावै है. बठै शिक्षा देवै कै "घर पर अंग्रेजी में बात किया करो", बां लोगां नै केवा वालो होणो चाईजे कै दादा-दादी नै पेली अंग्रेजी सिखाओ फेर अंग्रेजी में बात करो. कमल जी रंगा रा पिता जी श्री लक्ष्मी नारायण जी रंगा भी कीं कम नीं है. एल. पी. टेस्सितोरी री समाधि पर बोलण लाग रिया हां. बो भी हिंदी में, बाद में पुछ्यो तो बोल्या कै भाई ३५ साल हिंदी री रोटी खाई है. हिंदी नै कुकर छोड़ देवां. टेस्सितोरी राजस्थानी खातर इत्तो काम कार्यो, विदेशी हा तो भी. राजस्थानी रा एक ओर साहित्कार है जिका अपनै आप नै राजस्थानी आन्दोलन रा संस्थापक अर प्रदेशाध्यक्ष बतावै. बां रो नांव थे ही बताओ कै बे कुण है. राजस्थानी री रोटी खावै अर गुण गावै किणी ओर रा. मालचंद जी तिवाड़ी, सी पी देवल, बिज्जी जिस्या लोग आज नांव रा भूखा रैग्या है. आं लोगां चायो कै आपणों नांव टीवी, अखबार अर लोगां रै मुख ताई आवणों चाईजे पण इणी मुख सूं राजस्थानी जनमानस थानै गाळ काढै. गळती करग्या राजस्थानी लोग. राजस्थान पत्रिका जकी राजस्थान री रोटी खावै, अठै रो रिपियो लूटै अर हाजरी बजावै दूजी भाशावां री. राजस्थानी री कोई बात छापा रो केयो तो संपादक महोदय बोल्या कै "हम न तो राजस्थानी के पक्ष में छापेंगें और न ही विपक्ष में", थे लोगां पेली छाप दियो विपक्ष में अब क्यामी पक्ष में छापस्यो. भारत में जित्ता भी अंग्रेजी अखबार छपे, वा रा धणी राजस्थानी लोग है पण ऐ लोग कदी राजस्थानी खातर नीं बोलै. आं सारा लोगां नै रिपिया चाईजे, माँ नीं. आपां किण लोगां सूं राजस्थानी मानता री आस राखां. ऐ लोग सिर्फ अर सिर्फ नांव रा भूखा है. आं लोगां नै शर्म नीं आवै. ऐ राजनीति करणी जाणे. कई लोगां रा नांव इण भान्त है जिका राजस्थानी रा साहित्कार <a href="http://omkagad.blogspot.com/"><b style="background-color: yellow; color: red;">श्री ओम पुरोहित 'कागद' जी</b></a> उपलब्ध कराया है. जका बतावे कै जे ऐ लोग १० दिन कारोबार बंद कर देवै तो मान्यता तैयार है. </div><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">1 सिँघाणियां ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">2बांगड़ ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">3मोदी ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">4 बिड़ला ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">5केड़िया ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">6 बिहाणी ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">7 थिराणी ग्रुफ</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">8मुरारका ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">9पौद्दार ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">10डालमियां ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">11 बज़ाज ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">12 लखोटिया ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">13 सर्राफ ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">14मील ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">15बीका जी भुजिया</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">ऐ इत्ता इ लोग काफी है......... </span><br />
<br />
तो म्हारी आपसूं अर्ज है कै इसा लोगां नै राजस्थान में रे'र राजस्थानी रो नांव ख़राब करण री जरुरत कोनी. आ लोगां नै केवो यूपी, बिहार में जाय'र रेवा लाग ज्यो. <br />
<br />
जय राजस्थान!<br />
जय राजस्थानी!!अजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-89678250979283731152010-04-27T01:03:00.000-07:002010-04-27T20:31:04.157-07:00बिन भासा बिन पाणी बिलखै राजस्थानी!<span style="font-size: large;"></span><br />
<div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">राजा जी, थांरै राज में बिन भासा बिन पाणी,</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">बिलखै राजस्थानी!</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">जिका सांपा नैं दूध पायौ हौ </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">वै आज फण उठावै है!</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">नित नूंवी कर कुचमाद~यां थांरी,</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">मायड़ भासा पर आंगळी उठावै है!</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">घर रा पूत तो कंवारा डोलै! </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">दूजां री क्यूं फुलड़ा सैज सजावौ हौ?</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">घर रा टाबरिया रोटी नैं तरसै, </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">दूजां नै मालपुवा क्यूं पुरसावौ हौ?</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">रोळ राज में तळै बेठगी भासा संस्कृति, </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">क्यांरी कुड़ी बिड़द बंचावौ हौ?</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">कक्कौ कोडको, मम्मा मौरी माय अै</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">गगा गौरी गाय अे, घाट पिलाणै जाय अे।</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">अेके-अेक दूवै-दो, अेके मिंडी दस, </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">तीये मिंडी तीस, पांचूड़ी पच्चीस।</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">छिनूड़ै री चौपन, बारम बार चमाळसो।</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">कठै गयी बा मारणी, </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">कठै गमग्या बै ढूंचा प्हाडा?</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">कठै गया बै मारजा, </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">कठै गई बै पोसाळांं?</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">इण भणाई सूं पांचवी पढयोड़ा </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">बडां बडां रा गोडा टिकावै है।</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">रोळ राज रा बीए एमए,</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">छोटी-छोटी गिणत्यां में अरड़ावै है।</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">कूड़-कपटियै इण राज में </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">भणाई भेळी व्हैगी।</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">गरूजी गरूजी नीं रैया, </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">नोट छापण री मसीन बणग्या।</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">चोटी करती चमचम </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">विद्या आंवती घमघम।</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">विद्या री देवी रूसगी रोळ राज में, </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">कुण हालरिया हुलरावै?</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">कुण साची सीख देवै, </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">कुण मरण बडाई रौ पाठ पढावै?</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">बापड़ी बणगी रजपूती </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">जणौ-जणौ आंख दिखावै।</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">रोळ राज रा राजा बण </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">क्यूं इतरा फनफनावौ हौ?</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">राहुल-सोनिया रै दरबार में भर हाजरी।</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">वांरा गुण-बखाण भाटां ज्यूं </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">क्यूं बिड़दावौ हौ?</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">कठै गई थारी बै जादू री काम्ड़ियाँ {छड़ियां} </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">क्यूं वांरी हां में हां मिलावौ हौ?</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">मायड़ भासा बोलतां थारी जीभड़ली </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">क्यूं हिचकावै है?</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">ओप री भासा में भासण झाड़-झाड़ </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">क्यूं कुड़ी मौद मनावौ हौ?</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">मायड़ लाजां मरै इसड़ै पूतां पर </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">क्यूं, लाखीणी साख गमावौ हौ?</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">सौ क्यूं देख रह~या निजरां सूं, </span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">फैर, माथै में क्यूं धूड घालौ हौ?</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">राज-काज संभै कोनी,</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">जद क्यां तांणी तड़फा तोड़ौ हौ?</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">साचै गरू सूं लेय सीख,</span></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;">भगवां क्यूं नीं धारौ?</span></div><div style="text-align: right;"><span style="font-size: large;">विनोद सारस्वत, </span></div><div style="text-align: right;"><span style="font-size: large;">बीकानेर</span></div>vinod saraswathttp://www.blogger.com/profile/08272446323832358799noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-9079281965813567762010-04-24T18:19:00.000-07:002010-04-25T03:41:24.130-07:00राजस्थानी रचनाकारां सारू सूचना<div style="background-color: yellow; color: red; text-align: center;"><span style="font-size: x-large;"><b>राजस्थानी रचनाकारां सारू सूचना</b></span></div><div style="background-color: yellow; color: red; text-align: center;"><span style="font-size: x-large;"><b><br />
</b></span></div><div style="background-color: #38761d; text-align: justify;"><b style="background-color: white; color: black;">राजस्थानी जन-जन ताईं पूगै इण सारू बोधि प्रकाशन पुस्तक पर्व योजना रै तै'त 'राजस्थानी साहित्य माळा' छापण री तेवड़ी है। इण योजना में राजस्थानी रा दस रचनाकरां री एक-एक पोथी रो सैट ऐकै साथै प्रकाशित होय सी। ऐ दस पोथ्यां कहाणी, नाटक, एकांकी, लघुकथा, संस्मरण, व्यंग्य, रेखाचित्र, निबंध, कविता, गज़ल आद विधा में होय सी। साफ है एक विधा में एक टाळवीं पोथी। कुल दस पोथी रै एक सैट री कीमत 100/- (सौ रिपिया) होय सी। इण पोथी माळा रो संयोजन राजस्थानी रा चावा साहित्यकार श्री ओम पुरोहित 'कागद' नै थरपियो है।</b></div><div style="background-color: #38761d; text-align: justify;"><span style="background-color: white; color: #6aa84f; font-size: large;"><b><br />
</b></span></div><div style="text-align: justify;"><div style="background-color: #f6b26b; color: yellow; text-align: center;"><b style="background-color: #cccccc; color: red;">योजना में सामल होवण सारू 15 मई, 2010 तक इण ठिकाणै माथै रुख जोड़ो-</b></div><div style="background-color: #f6b26b; color: yellow; text-align: center;"><b style="background-color: #cccccc; color: red;"><br />
</b></div><div style="background-color: #f6b26b; color: yellow; text-align: center;"><span style="background-color: white; color: black; font-weight: bold;">श्री ओम पुरोहित 'कागद'</span><br />
<span style="background-color: white; color: black; font-weight: bold;">24, दुर्गा कॉलोनी, हनुमानगढ़ संगम-335512</span><br />
<span style="background-color: white; color: black; font-weight: bold;">खूंजै रो खुणखुणियो : 9414380571</span><br />
<span style="background-color: #666666; color: cyan;"></span><br />
<span style="color: #3366ff; font-weight: bold;">बोधि प्रकाशन</span><br />
<span style="color: #3366ff; font-weight: bold;">एफ-77, सेक्टर-9,</span><br />
<span style="color: #3366ff; font-weight: bold;">रोड नं.-11, करतारपुरा इंडस्ट्रियल एरिया,</span><br />
<span style="color: #3366ff; font-weight: bold;">बाईस गोदाम, जयपुर</span></div></div>अजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-51855030720655116002010-04-20T05:53:00.000-07:002010-04-20T05:53:19.443-07:00मुख्यमंत्री जी रै नांव खुली पाती!आदरजोग मुख्यमंत्री जी, अशोक गहलोत सा, गढ बीकाण सूं विनोद सारस्वत रा पगै लागणा मानज्यौ सा। आगे म्हनैं आप रै राज में इसी कोई खास बात निगै नीं आ रैयी है जिण सूं ओ लखाव व्है कै राजस्थान में सत्ता बदळीजी है! आप री सरकार रौ इसौ कोई काम नीं दीख रह~यौ है जिण सूं ओ लखाव व्है कै आ जनता री चुण्यौड़ी लोकतांत्रिक सरकार है। आप री टी वी अर अखबारां में घणी ही धन धन व्है रैयी है पण साची बात तो आ है कै इण सूं जनता री गाढी कमाई लाली लेखे लागण रै टाळ कीं नीं व्है रह~यौ है। टी वी अर अखबारां में लूंठा-लूठा विज्ञापन छपवाय नैं आप मन में मोटा भलांई व्हो पण इण सूं गरीब रै पेट री दाझ नीं बूझै। मतलब हांती थोड़ी अर हुल हुल घणी।<br />
वसुंधरा राज भी आप री तर~यां ही चाल रह~यौ हो पण उण सरकार रा विकास रा काम लोगां नैं सांमी दीखै। हां आ बात साची है कै इण कामां में जम’र जीमण-चाटण व्हिया, जिणां रौ भोग तद रा राजनेतावां अर अधिकारियां कर~यौ। पण आप रै राज में तो इसौ कीं नीं दीठै, फैर भी आप री धन धन व्है रैयी है। आप रै राज में नरेगा योजना में भी इणी भांत रा जीमण-चाटण व्है रह~या है-आप घणी ही लूंठी लूंठी योजनावां रा बखाण करौ पण साची बात तो आ है कै आम आदमी री माळी हालत में कोई सुधार नीं व्हियौ।<br />
आप री सरकार री सगळी योजनावां ही फगत रीत रौ रायतौ बणती सी लागै। हुकुम, भुखो तो धायां ही पतीजै। आप री अे योजनावां उण री भूख मेटण में पूरी तर~यां विरथा रैयी है। कवि मोहम्मद सदीक साहब री कविता मुजब ‘‘थै मजा करो महाराज आज थांरी पांचू घी में है, म्है पुरस्यो सगळौ देस और थांरै कांई जी में है। गळी, गळगळी होय गांव री बिलखै साख भरै अरे, लूचा लूंटै माल मसखरा मीठो नास करै।’’ आ कविता सदीक साहब तीसेक साल पैली लिखी ही अर आज भी हालत वा ही है इण में कोई फरक नीं आयौ।<br />
म्हनैं साफ लागै कै लोकतंत्र अठै आय नैं हारग्यौ। राजसाही नैं लोग पाछी चेते करण लागग्या। राजसाही री वगत जिका पक्का काम व्हिया वै आज भी इण लोकतंत्र नैं चिड़ावै अर लोगां रै माथै चढ नैं बोले कै ओ राज ठीक है या बो राज ठीक हो। आ तो आप नैं भी मानणी पड़सी कै आज भी आप रै शाषण में खास थंब है वो राजसाही रो ईज है। लोकसाही मे बणयौड़ी ऊंची-ऊंची आभै नैं नावड़ण री आफळ करती अटटालिकावां कदै भी धुड़ सकै अर धुड़ रैयी है पण राजसाही रै वगत रा बण्यौड़ा जूना ढूंढा हाल तकात बजर बंट बैठा इण लोकसाही पर आंगळी उठांवता निगै आवै। लोकसाही में घणकरा सरकारी दफ्तर आज भी राजसाही रा वा ढूंढा में ईज चालै। उण वगत री राजसाही भी काळ-कसूंबै लोगां नैं रोजगार देवण रा जतन करती पण इण रै हैठळ वै पक्का काम करांवता। पण आज अकाळ राहत रा कामां में सड़कां पर सूं धूड़ौ हटावण रै टाळ कोई दूजो काम नीं व्है रह~यौ अर ओ ईज हाल नरेगा रौ है।<br />
राजसाही रा लोग भी मानता कै भींतड़ा {गढ-कोट} ढह जासी पण गीतड़ा रह जासी। पण वांरा तो हाल भींतड़ा भी कोनी ढह~या अर गीतड़ा तो गाईजता ईज रैसी। सो हुकुम इण लोकसाही में तो म्हनैं इण दोवूं बातां में ही गोळ लागै। क्यूंकै इण लोकसाही अठै री भासा, साहित्य अर संस्कृति नैं तळै बैठावण में कोई कमी नीं राखी। अठै राजपुताना में हिन्दी थरप’र इण क्षेत्र नैं अेक चरणोई रौ रूप दे दीनौ है, जठै हरैक प्रांत रा गोधा चर रैया है अर इण गोधां नैं जै गोधा केवौ तो अै सींग औरूं मारै। अठै रा जाया जलम्या छोरा इण गोधां रै आगे मेरिट री कुश्ती में नीं टिकै अर सरकारी नौकर~यां पर प्रांतियां रै हाथां में आ ज्यावै। राज में ऊंची-ऊंची नोकर~यां में पूग’र अठै रा लोगां नैं देस भगती अर कानून रा इसा पाठ पढावै कै अठै रा राजनेता वांरै आगे पागड़ी तो पागड़ी तागड़ी खोलावण नैं भी त्यार व्है जावै।<br />
इसौ कुजोग भोगणौ पड़ रह~यौ है अठै रा राजनेतावां नै। म्हारी बातां खारी व्है सकै, पण खरी है। आप खुद नैंम धरम नैं सैमूंडै राख’र इण साठ बरसी लोकसाही परख राजसाही सूं करोला तो आप नैं भी ठा पड़ ज्यासी। पण म्हनै लागै कै आप इण नैं भी आ कैय नैं टाळण री चेस्टा करोला कै अे सैंग सुणण में आछा लागै पण बरताव में अैड़ौ नीं व्है सकै। सौ कीं व्है सकै पण इण सारू साची ऊरमा अर हियै में अेक हूंस व्हैणी जोईजै। आगे म्हैं म्हारी सीधी बात पर आऊँ जिण सारू म्हारै हियै में अेक पीड़ है अर आ इत्ती बडी भूमिका पोळाई है। म्हैं बात करूं आपां री, थांरी-म्हारी अर इण समूचै राजपूतानै री मायड़ भासा राजस्थानी री। आज इण भासा री कांई गत व्है रैयी है आ बात आप सू भी छांनी कोनी। आप किण मजबूरी रै पांण 2003 में राजस्थान विधान सभा सूं सरब सम्मति सूं प्रस्ताव पास करवाय नैं भारत री सरकार नैं भेजायौ हो? म्हनै इण बात रौ ज्ञान कोनी। पण कित्तै दुरभाग री बात है कै राजस्थानी भासा नैं संविधान री आठवीं अनुसूचित मे भेळण में भारत री सरकार ओसका ताक रैयी है। अठिनैं आप रै राज में राजस्थानी भासा, साहित्य अर संस्कृति अकादमी अेकदम बापड़ी बणगी है, अठै नीं तो अध्यक्ष, सचिव है अर नीं ही कार्य समिति अर सामान्य सभा। अकादमी री मुख पत्रिका ‘‘जागती जोत’’ डेढ बरस सूं छप नीं रैयी है। कांई आ ईज है इण लोकराज री भासा संस्कृति नीति? म्हनैं ठा नीं आप इत्ता परबस क्यूं हो?<br />
आज बारला मुटठी भर लोग आपां री भासा पर सवाल खड़ा कर रैया है। आप रा शिक्षा मंत्री अठै री मायड़ भासा हिन्दी बता रैया है। राजस्थान रा कवि, लेखक, हेताळू आद सगळा बोक बोक नैं आ बता रैया है कै म्हारी मायड़ भासा राजस्थानी है। इत्तौ की हुय रह~यौ है पण आप मौनी बाबा री तर~यां मून क्यूं धार राखी है? आप कोई पडूतर क्यूं नीं दे रह~या हौं? आप नैं किण बात रौ संको नैं डर है? आप छाती चवड़ी करनैं क्यूं नीं बोलो? कै म्हारी मायड़ भासा राजस्थानी है. आप हिन्दी रा इत्ता लटटु कींकर व्हैग्या? आप इण लीक नैं क्यूं नीं तोड़ौ? क्यूं नीं आप, आप रै हरैक भासण में राजस्थानी ईज बोलण रौ संकल्प लेवौ? देखां आप नैं कुण रोकै? आप माथै राजस्थान री जनता जनार्दन रौ आसीरवाद है। आस राखूं कै आप पर म्हारी इण बातां रौ असर व्हैला? अर आप हाथूंहाथ राजस्थानी भासा रौ माण बधावण रौ काम कर नैं जस रा गीतड़ा लिखावौला। नींतर म्हैं आ ईज समझूंला कै हिन्दी राजस्थान पर थरप्योड़ै अेक नूंवै उपनिवेसवाद री भासा है अर राजस्थान भारत रौ उपनिवेस है। जदि आप नैं म्हारी बातां खरी लागै तो कोई इसौ पग उठावौ कै सगळां री बोलती बन्द व्है जावै। इणी आस रै सागै। जय राजस्थान, जय राजस्थानी।<br />
<br />
विनोद सारस्वतvinod saraswathttp://www.blogger.com/profile/08272446323832358799noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-37835408319662301562010-04-17T03:48:00.000-07:002010-04-17T03:48:55.068-07:00मायड़ भाषा पेटै ओम पुरोहित 'कागद' री दोय पंचलड़ी<strong><span style="background-color: red; color: yellow; font-size: large;">मायड़ भाषा पेटै <a href="http://omkagad.blogspot.com/">ओम पुरोहित 'कागद'</a> री दोय पंचलड़ी- </span></strong><br />
<br />
<strong><span style="background-color: yellow; color: red;">१. आ मन री बात बता दादी</span></strong><br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg-J5qBKhVnBLozWhyl5_tiHR4TF2cKcAXutz_v7jvm9IU3e7NYP7O5uKx5Bjqpn36Zfk9LOPG4LUJhGuzxNdxVF0l75uAvH_Fhtt0GTtP6JzEtOemRbeSlWgAo8PJNpknXuA-H0AD63_Vk/s1600/om+g+kagad.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; cssfloat: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg-J5qBKhVnBLozWhyl5_tiHR4TF2cKcAXutz_v7jvm9IU3e7NYP7O5uKx5Bjqpn36Zfk9LOPG4LUJhGuzxNdxVF0l75uAvH_Fhtt0GTtP6JzEtOemRbeSlWgAo8PJNpknXuA-H0AD63_Vk/s320/om+g+kagad.jpg" wt="true" /></a></div><br />
आ मन री बात बता दादी।<br />
कुण करग्यो घात बता दादी।।<br />
<br />
भाषा थारी लेग्या लूंठा।<br />
कुण देग्या मात बता दादी।।<br />
<br />
दिन तो काट लियो अणबोल्यां।<br />
कद कटसी रात बता दादी।।<br />
<br />
मामा है जद कंस समूळा।<br />
कुण भरसी भात बता दादी।।<br />
<br />
भींतां जब दुड़गी सगळी।<br />
कठै टिकै छात बता दादी।।<br />
<br />
<strong><span style="background-color: red; color: yellow;">२. पूछो ना म्हे कितरा सोरा हां दादा</span></strong><br />
<br />
पूछो ना म्हे कितरा सोरा हां दादा।<br />
निज भाषा बिना भोत दोरा हां दादा।।<br />
<br />
कमावणो आप रो बतावणो दूजां रो।<br />
परबस होयोड़ा ढिंढोरा हां दादा।।<br />
<br />
अंतस में अळकत, है मोकळी बातां।<br />
मनड़ै री मन में ई मोरां हां दादा।।<br />
<br />
राज री भाषा अचपळी कूकर बोलां।<br />
जूण अबोली सारी टोरां हां दादा।।<br />
<br />
न्याव आडी भाषा ऊभी कूकर मांगां।<br />
अन्याव आगै कद सैंजोरा हां दादा।।अजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-71647493503583703922010-04-14T19:26:00.000-07:002010-04-14T19:31:15.066-07:00हाड हरामियां सूं क्यांरी आस?भाई ओम जी पुरोहित ’’कागद’’ अेक दम साची बात लिखी है अे वै लोग है जिका राजस्थानी रा लूंठा माण-सम्मान, पुरस्कार पायौड़ा नैं राज री गिदी माथै बिराजणिया अर वै उधोगपति है जिणां री पिछाण ही इण भासा सूं जुड़यौड़ी है। अे सगळा आमरण अनसन पर बैठ जावै तो फौड़ा ही कांई चीज रा? पण म्हैं समझूं कै इण लोगां नैं अबै इण री कोई जरूत कोनी। इण सगळां लोगां इण भासा रै पाण आप री वैतरणी पार करली। इणा भासा री राजनीति कर ली सगळा माण-सम्मान आप रै गोझै में घाल लिया। चोखलै में आप री धन धन करवाय ली।<br />
सैसूं पैली हिन्दी रै आगे टंटाटैर हुवणिया भी अे ईज लोग है। ‘‘गरज मिटी नैं गूजरी नटी’’। सो भाई ओम जी, इण लोगां री गरज पूरी होयगी अबै इणा नैं इण भासा संस्कृति सूं कीं लेणौ-देणौ कोनी। अे वै चिकणा घड़ा है, चिकणै घड़ै पर जदि छांट रौ असर व्है तो इण लोगां पर भी व्है। राजस्थानी रा अे मोटा माण-सम्मान पावणिया लोगां रै बारै में म्हैं 1996 में ‘मायड़ रो हेलो’ में अेक संपादकीय लिख्यौ हौ-’’नीं धो सकोलो, हाड-हराम रौ काळास’’।<br />
जिका उधोगपतियां नै गढपतियां रौ आप नांव लिख्यौ है तो सुणौ सैसूं पैली रोळ-राज रै आगे अे लोग ही टंटाटैर व्हिया हा, आजादी रा बीन अे ईज बण्या हा अर भासा री मोत रै परवांणै पर इण लोगां ही आप री छाप लगाई ही अर हिन्दी रा अखबार निकाळ नैं इण लोगां ही भारत री सरकार साथै सीर री दुकान सजाई ही। सो इण लोगां सूं आ आस करणी विरथा है, अबै तो दूंवौ जोस, नूंवी आजादी रा सपना देखणिया लोग ही कीं कर सकै नीं तो राम ही रूखाळौ है।<br />
<br />
विनोद सारस्वत,<br />
बीकानेरvinod saraswathttp://www.blogger.com/profile/08272446323832358799noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-84780431951450231562010-04-14T06:38:00.000-07:002010-04-14T06:40:02.773-07:00ऐ लोग आमरण धरनै माथै बैठो अर फेर देखो राज रा लटका-घरां देय'र जावै मानता<div style="text-align: justify;">मायड़ भाषा री राज मानता पेटै अकरा बौल सुण काळजै ठंड बापरगी।आ बळत जे सगळां रै काळजै हुवै तो मज़ा ई आ जावै अर बात ई बण जावै।पण जका लोग कन्वीनर ,अकादमी अध्यक्ष,अकादमी सदस्य ,ज्यूरी मैम्बर, ऐडवाइजरी मेम्बर बणन,का सरकारी ओ'दां माथै बैठण री जुगत मेँ रै'वै,बां नै मायड़ भाषा री मानता नीँ मानता कद संतावै?<br />
जे बिजी सा आमरण धरनै माथै बैठै तो राज रा चूळिया हाल जावै। म्हैँ ऐड़ै धरनै मेँ सारां सूं आगै बैठूं।बिजी सा नै अब कांई चाइजै? आखो साहित्य जगत अर राजस्थानी समाज बां नै सिरआंख्यां माथै राखै। भाषा हेत उण रो बलिदान उण री कीरत नै सवाई अनै और ऊजळी कर सी।<br />
बिजी ई क्यूं ऐ लोग आमरण धरनै माथै बैठो अर फेर देखो राज रा लटका-घरां देय'र जावै मानता :-<br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">1 विजयदान देथा</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">2 राणी लक्षमी जी</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">3 गज सिँह जी</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">4 भैँरोसिँह जी शैखावत</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">5अशोक जी गहलोत</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">6महाराणा मेवाड़</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">7महाराणी जयपुर</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">8श्रीलाल नथमल जोशी</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">9 दीनदयाल औझा</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">10कल्याण सिँह जी</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">11 भंवर सिँह सामौर</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">12देव कोठारी</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">13 सोनाराम बिश्नोई</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">14ज्योतिपुंज</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">15घनश्याम तिवाड़ी</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">16 मोहन आलोक</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">17शांतिभारद्वाज</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">18वेद व्यास</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">19रत्नशाह</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">20 नंद भारद्वाज</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">21श्याम महर्षि</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">22अन्नाराम सुदामा</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">23 गजानन वर्मा</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">24 नागराज शर्मा</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">25 नीलू हिरोइन</span></div><div style="text-align: justify;"><br />
<span style="background-color: lime; color: red;">अर ऐक ऐक मैम्बर आं घराणां सूं-</span></div><div style="text-align: justify;"><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">1 सिँघाणियां ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">2बांगड़ ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">3मोदी ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">4 बिड़ला ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">5केड़िया ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">6 बिहाणी ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">7 थिराणी ग्रुफ</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">8मुरारका ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">9पौद्दार ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">10डालमियां ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">11 बज़ाज ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">12 लखोटिया ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">13 सर्राफ ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">14मील ग्रुप</span><br />
<span style="background-color: yellow; color: red;">15बीका जी भुजिया</span><br />
बस ऐ 40 आदमी आमरण अनशन माथै बैठ जावै तो मानता आथणगै ई त्यार है।</div><div style="text-align: right;"><a href="http://omkagad.blogspot.com/"><i><b>- ओम पुरोहित "कागद"</b></i></a></div>अजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-2631724913019234932010-04-14T06:32:00.000-07:002010-04-14T06:32:09.339-07:00भासा बिना आदमी अडोळो<object height="385" width="480"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/mMCp6Jjo38g&hl=en_US&fs=1&"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/mMCp6Jjo38g&hl=en_US&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="480" height="385"></embed></object>अजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-6941575899973929942010-04-12T19:01:00.000-07:002010-04-12T19:01:40.686-07:00विनोद जी सारस्वत री नुवी कहाणी "हरखियो चमगुंगो व्हेग्यो" पर टिप्पणी<div style="background-color: yellow; color: red; text-align: center;"><b>विनोद जी सारस्वत री नुवी कहाणी <a href="http://rajasthanirandhan.blogspot.com/2010/04/blog-post_11.html">"हरखियो चमगुंगो व्हेग्यो"</a> पर टिप्पणी </b></div><div style="text-align: justify;"><br />
</div><div style="text-align: justify;">राम-राम हरखू जी, <br />
<br />
काम तो घणो आछो करण लाग रिया हो आप. लखदाद है आपनै. आप किसै प्रान्त में रेवो. ठा है कई आपनै. ओ राजस्थान है. अठै राजस्थानी पढाई जासी टाबरां नै. आप बड़ा लोग हो. आप आपरा पोती-पोत्याँ नै घणे ऊँचा स्कूलां में पढ़ा सको हो. पण गरीब किसै स्कुल में पढासी. शर्म आवणी चायजै आपनै जके राज्य में जाम्या, रेवां लाग रिया हो, बठै रो नमक खाओ. जठै आपरी माँ आपनै लोरियां गा'र थानै सुनावै. उण राज्य में आप राजस्थानी नीं पढ़न देवो. देखन आप कित्ता लोगां नै रोकोला. अजे तो थे राजस्थानी लोगां रो प्यार देख्यो है. रोष नीं देख्यो. जे राजस्थान में राजस्थानी नीं पढाई जासी तो कीं न कीं तो खावण रा लखण तो आप करो इ हो. <br />
<span dir="ltr">आपरी इण करतूत सूं सगळा लोग आप सूं खार खायोड़ा है. आप जीकी करतूत करी आप रा ठोड ठोड जीवता रा पुतला बाळण लाग रिया हाँ. लोग बांगा दे रिया है. सो आप सुधर जावो तो ठीक नीं तो वगत आपनै जरूर देखेला.</span> राजस्थानी लोगां सूं भेदभाव करयो. <span dir="ltr"> इतिहास थानै कदी माफ़ नीं करेला. आप नै भगवान् कुम्भीपाक नरक सूं भी बड़ो नरक देवे. इस्सी आस राखां.</span><br />
<br />
<span dir="ltr"></span>साथै-साथै आप आ कविता भी बांच लेवो कठै इ सदबुधि मिलै तो. </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: center;"><span style="color: red; font-size: 180%;"><span style="font-weight: bold;">हिन्दी री हैवाई</span></span> <span style="color: red; font-size: 180%;"><span style="font-weight: bold;">छोडो</span></span><br />
<br />
हिन्दी री हैवाई छोडो, भासा मायड़ बोलो रै।<br />
परभासा रै भूतां नै दूधै रौ तेज दिखाद्यो रै।<br />
भासा मायड़ बोलो रै, राजस्थानी बोलो रै।<br />
<br />
छाछ लेवण नैं आई आ तो घर री धिराणी बणगी रै।<br />
रोटी-रूजगार खोस्या इण तो दफ्तर्यां में छागी रै।<br />
भासा मायड़ बोलो रै, राजस्थानी बोलो रै।<br />
<br />
साठ बरसां सूं छाती पर मूंग दळ रैयी<br />
संस्क्रति रौ करियो कबाड़ो रै।<br />
इण रौ बाळण बाळौ रै, इण रै लांपौ लगाद्यो रै।<br />
भासा मायड़ बोलो रै, राजस्थानी बोलो रै।<br />
<br />
पांच परदेसां रै पांण आ तो रास्ट्रभासा बणगी रै।<br />
जबरी पोल मचाई इण तो समझ नाथी रौ बाड़ो रै।<br />
फरजी डिगर्यां ले-ले आया धाड़वीं, नौकर्यां कब्जाई रै।<br />
इण रौ नखरो भांगौ रै, राजस्थानी बोलो रै, भासा मायड़ बोलो रै।<br />
<br />
जद बाईस भासावां संविधान सीकारी, रास्ट्रभासा कुणसी रै ?<br />
राजस्थानी री बळी लेय'र आ तो हुयगी राती-माती रै।<br />
इण नैं थोड़ी छांगो रै, इण री कड़तू तोड़ो रै, राजस्थानी बोलो रै।<br />
<br />
जागो ! छात्र-छत्रपती, खोल उणींदी आंखड़ल्यां।<br />
देद्यो नाहर सी दकाळ रै, धरती धूतै,<br />
आभौ गरजै, धूजै भारत री सरकार रै।<br />
छांटा-छिड़कां सूं नीं बूझैला आ मान्यता री आग रै।<br />
छात्र-छत्रपती जागो रै, भासा मायड़ बोलो रै।<br />
<br />
छात्र-छत़्रपती जागो रै ! ओ लूंठा सेठां जागो रै !<br />
ओ बीकां, जोधां, मेड़तियां, सेखावतियां, सिसोदियां, सिहागां जागो रै।<br />
थै क्यूं लारे रेवौ ? गोदारां मीणा भील-पड़िहारां रै ।<br />
जात-पांत रै टंटै नैं छोडो एकमेक सुर सूं भरो राजस्थानी हुंकारौ रै।<br />
भासा मायड़ बोलो रै।<br />
<br />
साठ बरसां सूं उडीक रैया कै भारत रा भाग्यविधाता टूठैला,<br />
पण घोर खेंच सूती सरकार सत लेवण नैं अड़गी रै।<br />
इण री घोर खोलण सारू बजावो राजस्थानी धूंसौ रै।<br />
राजस्थानी बोलो रै, भासा मायड़ बोलो रै।<br />
हिन्दी री हैवाई छोडो, भासा मायड़ बोलो रै। <br />
<br />
<div style="background-color: orange; color: yellow; text-align: right;"><b> <span style="color: #45818e;">आपरा राजस्थानी बेली</span> </b></div></div>अजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-73094112670203894292010-04-12T07:02:00.000-07:002010-04-12T17:56:57.452-07:00दिल्ली रै कुड़कै मांय फस्यौडा राजस्थान रा मिजळा नेता!<div style="text-align: justify;">आज म्हनैं इण बात रौ पक्को पतियारौ व्हैग्यौ कै राजस्थानी भासा नैं रिगदोळणिया फगत इण प्रदेस रा ही वै मिजळा राजनेता है जिका वोटां री फसल तो इण भासा में काटै, पण विधायक अर मंत्री बणतां ही आप री औकात भूल जावै। कुल मिलाय नैं भारत रा नेतां राजस्थान रै नेतावां नैं जिण कुड़कै में फसा’र छोडग्या आज तकात वै उण कुड़कै सूं बारै निकळ नीं सक्या है। हिन्दी रा गंंुण गावणिया इण नेतावां रा पौत नैं इणा नैं कितोक ज्ञान है आज सगळौ चवड़ै आयग्यौ। आज रै भास्कर में छप्यै अेक समाचार मुजब राजस्थान रौ जूनौ ’िाक्षा मंत्री काळी चरण सर्राफ आ कैवै कै हिन्दी रास्ट्रभासा है! अबार रौ ’िाक्षा मंत्री मास्टर भंवरलाल आ कैवै कै हिन्दी राजस्थान री मातृ भासा है। </div><div style="text-align: justify;">दूजै कांनी राजस्व मंत्री हेमाराम आप री न्यारी पूंपाड़ी बजावंता आ कैवै कै राजस्थानी भासा हरैक ठौड़ न्यारी-न्यारी बोली जावै। अबै इण कुमाणसा नैं आ कुण समझावै कै प्रकृति रौ नैम है कै 12 कोस पछै बोली बदळ जावै अर ओ नैम संसार री हरैक भासा पर लागू व्है। इण लोगां नैं ओ भी ज्ञान कोनी कै भासा अर बोली में कांई फरक व्है। भासा अर बोली मे फरक नी कर सकै वै गैलां में कांई घटै। जिण भांत अेक-अेक मिणियो जोड़ण सूं माळा बणै, उणी भांत कैई बोलियां रै पांण भासा बणै अर जद इण में साहित्य रौ सिरजण व्है वा भासा बण जावै। हिन्दी भासा में बोलचाल रा 97 पंजीकृत सरूप काम में लेईजै अर राजस्थानी में 73 सरूप काम मे लेईजै इणी भांत असमिया में 2, बंगला में 15, गुजराती में 27, कन्नड़ में 32, कोंकणी में 16, मलयालम में 14, मराठी में 65, तमिल में 22, तेलुगु में 36, उर्दू में 9 क’मीरी में में 5 नेपाळी में 4, संथाळी में 11, पंजाबी में 29, सिंधी में 8, बिहारी में 34, अे सगळा वां बोलियां रा न्यारा-न्यारा सरूप है अर इण बोलियां सूं अे भासावां बणीजी है। इण लोगां नैं राजस्थानी रै लूंठै साहित्य रौ अंगाई ज्ञान कोनी। आखी जगत बिरादरी इण भासा री धाक मानै। राजस्थान री यूनिवर्सिटिया में तो इण रौ साहित्य पढाईजै ई है इण रै सागै ही अमरीका री सिकागो यूनिवर्सिटी में भी पढाईजै। अमरीका री ओबामा सरकार भी आप रै अठै इण भासा नैं मानता दे राखी है। आ तो वा भासा है जिण में मीरां मेड़तणी गिरधर गोपाळ नैं रिझायौ है, इणी भासा में भगवान करमा रौ खीचड़ौ खायौ है। इण भासा रौ बखाण कठै तांई करां इण रौ कोई पार कोनी। पण इण सूं ओ साफ लखाव व्है कै लारलै साठ बरसां सूं जिण हिन्दी माध्यम सूं अे नेता भण्या-गुण्या है वांरौ डोळ नै वारौ ज्ञान चवडै+ आयग्यौ है। इण प्रदेस रा नेतावां रौ ही ज्ञान जद इत्तौ ओछो नैं कंवळौ है तद सोचो कै इण प्रदेस में इण अधकिचरी भणाई में भण्या आम लोगां रौ ज्ञान कित्तौक बध्यौ हुसी। अे मिजळा नेता नीं चावै कै प्रदेस रा टाबर आप री उण वीर भासा में भणै, जिण रै रसपाण सू खागां खड़क उठै अर लोग बळती लाय में कूद पड़ै। जदि ओ हुंवतो तो आज आ विगत नीं होवंती, इण रोळ राज रा टप्पू कदै चकीज जांवता अर मायड़ भासा रौ अपमान भी नीं होंवतो अर लोग इण अन्याव नैं मून धार नैं नीं सैंवता। वै खागां लेय’र इण रोळ राज रै सांमी आ भिड़ता। मतलब भारत रा राजनेतावां नूंवै उपनिवेसवाद री अेक भासा ’’हिन्दी’’ माडाणी अठै रा लोगां पर थरपदी। किणी भी संस्कृति नैं खतम करणी है तो अेक सीधो सो हथियार है कै उण री भासा नैं खतम कर दो, संस्कृति रा भट~टा मतोमत ही तळै बैठ जासी। राजस्थान रा राजनेता आप री चाल में कामयाब व्हैग्या। इण नेतावां री लूण हरामी रौ अेक नमूनौ निजर है- कै किण भांत इण लोगां हिन्दी रा पांवडा इण प्रदेस में पधरावण रा जतन करण सारू राजस्थान री जन गणना रा आंकड़ा में हिन्दी नैं पटराणी बणावण रा सगळा ं पड़पंच रच लिया। 1951 री जनगणना मुजब राजस्थानी भासा बोलणियां री संख्या 1,34,01,630 ही अर 1961 में राजस्थान री आबादी में 26 प्रति’ात रौ बधापौ व्हियौ पण राजस्थानी बोलणियां री संख्या में फगत 11 प्रति’ात रौ ही बधापौ दीखै। 1961 री जन गणना में राजस्थानी बोलणियां री संख्या 1,49,33,016 दिखाईजी है। इणी भांत आवण वाळी हरैक जन गणना मे राजस्थानी बोलणिया री संख्या नैंं अे बटटै खाते में नाखता थकां इण नैं हिन्दी रै खाते में खतावंता-खतावंता दिल्ली री इण आस नैं पूरी कर दी कै राजस्थान हिन्दी भासी प्रदे’ा है। मतलब राजस्थान नैं दिल्ली रौ उप निवे’ा बणावण री सगळी जरूरतां पूरी करली जद ही तो राजस्थान रौ ’िाक्षा मंत्री कैवै कै राजस्थान री मातृ भासा हिन्दी है। इण भांत राजस्थान नैं अेक चरणोई बणा’र समूचै भारत रा गोघां नैं अठै चरण री खूली छूट मिलगी। राजस्थानी भासा नैं आठवीं अनुसूचि में भेळण री मांग बरसां सूं चालती रैयी है, अर राजस्थान री विधान सभा 2003 में अेक प्रस्ताव सरब सम्मति सूं पारित कर नैं भेज चुकी है ओ प्रस्ताव भी सरकार किण मजबूरी रै पांण पारित करवायौ आ बात जगचावी व्है चुकी है। राजस्थानी भासा आठवीं अनुसूचि में जद कदै भी भिळै, पण राजस्थान सरकार खुद कनैं इण भांत रा अधिकार है कै वा अेक रात में प्राथमिक ’िाक्षा रौ माध्यम राजस्थानी नैं बणा सकै। पण सरकार ओला रैयी है अर कोई नैं कोई नूंवौ विवाद खड़ो कर नैं इण मामला नैं Åंडै कुअै में न्हाखण सारू ताफड़ा तोड़ रैयी है। राजस्थान रा राजनेता आम जन री नीं सुण नैं वां अधिकारियां री सला पर काम कर रैया है जिका नीं चावै कै राजस्थानी अठै रै राजकाज अर ’िाक्षा री भासा बणै। नेतावां खनै आप री सोचण-समझण री सगळी Åरमा खतम व्हैगी। वै तो उणी मारग पर चालै जिका वांरा पीअे अर सेकzेटरी बतावै। जिका सगळा लोग बारै रा है, कैई अेक राजस्थानी मूळ रा है भी तो वांरी कठैई चलै कोनी। अे नेता इण अधिकारियां रै हाथं री कठपुतलियां है, अे जिंया नचावै अै बिंया ई इज नाचै। फैर तो अठै रौ राम ही रूखाळौ है अर इण भासा में कीं तो इसौ है नैं आप री वा लूंठाई है कै अे मिजळा नेता अर वै बारला अधिकारी लाख फिटापणौ करलौ इण भासा री लूंठाई अर अमरता नैं कम नीं कर सकै। </div><div style="background-color: red; color: yellow; text-align: right;"><b>विनोद सारस्वत, बीकानेर</b></div>vinod saraswathttp://www.blogger.com/profile/08272446323832358799noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-42993054312665434952010-04-11T09:20:00.000-07:002010-04-11T09:20:07.167-07:00राज री मानता री बाट जोंवती राजस्थानी भासा!भारतीय संसंद में 1963 अर 1967 में करीज्यै फोरबदळ मुजब भारत रौ संविधान देस री राज भासावां अर राज्य री राज भासावां नैं रास्ट्रभासावां सीकार करण रो फेसलो लेवे अर उण में किणी राज्य री आबादी रै कीं भाग में बोलीजण वाळी भासा रै वास्तै खास बंदोबस्त करै इण रै सागै ही भांत-भांत री अदालतां रै काम में बरतीजण वाळी भासावां रै बधापै रौ बन्दोबस्त भी करै। संविधान री आठवीं अनुसूचि में भिळयौड़ी भासावां है जिणा नैं ‘‘भारत री भासावां’’ कैर्इ्रजै। इणा में घणकरी भारत री बडी अर सैसूं लूठी जातियां री भासावां है, वांनै पैली ठौड़ दिरीजी है।<br />
संसद में अंग्रेजी नैं आठवीं अनुसूचि में भेळण रै प्रस्ताव पर बोलतां तद रा भारत रा प्रधानमंत्री जवाहर लाल नेहरू कैयो कै आपां रा संविधान लिखणियां ओ तै करतां घणी सूझ री ओळख कराई कै आठवी अनुसूचि में भिळयौड़ी सगळी भासावां नैं रास्ट्रभासावां मानणी चाईजै। (जवाहर लाल नेहरू रौ भासण, 1957-1963 (अंग्रेजी में), भाग-4 पांनावळी-53, 65)<br />
रास्ट्रभासावां री आ परिभासा नीं तो राजनीतिक क्षेत्र अर नीं ही आम जन में घण चावी है। उतरादै भारत खासकर (राजस्थान, हरियाणा, उत्तर प्रदेस, मघ्य प्रदेस अर बिहार) रा लोग हिन्दी नैं रास्ट्रभासा मानै, जदकै हिन्दी नैं हाल राज भासा रौ दरजौ मिल्योड़ौ है, रास्ट्रभासा रो नीं। घणकरा नेतावां अर भण्या-गुण्या लोगां नैं भी हाल आ निगै कोनी कै हिन्दी रौ संविधान मांय कांई दरजौ है? गैर हिन्दी राज्यावां वाळा हिन्दी नैं तो मानै इज कोनी क्यूंकै वांरै प्रदेसां में सगळो काम-काज वांरी भासावां में व्है अर अंग्रेजी रौ बरताव मोकळायत में करै। वां लोगां में आपू आप री मायड़ भासा रै प्रति घणौ हेत नैं चाव है।<br />
आठवीं अनुसूचित में सामल भासावां नैं प्रादेषिक भासावां भी कैईजै क्यूंकै इणा मांय सूं घणकरी भासावां कैई राज्यावां री भासावां पण है। पण इण आठवीं अनुसूचि में संस्कृत भी भैळी है, जिण नैं भारत में साहित्यिक, सांस्कृतिक अर घार्मिक रीत-रिवाजां रौ खजानौ अर कैई भारतीय भासावां रै सारू सबदां रौ खजानौ भी मानीजै।<br />
आठवीं अनुसूचि में सिंधी, कष्मीरी अर नेपाळी भी मिळयौड़ी है, जिणा में कष्मीरी री हालत घणी माड़ी है। <br />
भारत रै संविधान में कष्मीरी भी भारत री एक रास्ट्रभासा है। पण इण रो दुरभाग देखो कै कष्मीर रै संविधान में उण नैं राज्य री राजभासा नीं मानीजी है। ध्यानजोग है कै भारत रा दूजा राज्यावां में कष्मीर री तरयां आप रो न्यारौ संविधान नीं है। कष्मीर री राजभासा उर्दु है, कष्मीरी नैं दूजी डोगरी, बल्ती, दरद, पहाड़ी, पंजाबी, लददाखी रै जोड़ अेक प्रादेषिक भासा रो दरजो मिल्यौड़ो है। (संदर्भ-कष्मीर रो संविधान, (अंग्रेजी में) पांनावळी-112) कैई लिखारां कष्मीरी नैं राजभासा रै रूप में मानता देवण री मांग करी ही पण कष्मीरी री हालत में कोई सुधार नीं आयो। आप रै घर में ही बापड़ी बणगी-कष्मीरी।<br />
किणी भासा नैं संविधान री आठवीं अनुसूचि में भैळणौ फगत माण री बात कोनी। इण सूं विकास री नूंवी दीठ रा मारग खुलै अर उण रै काम-काज रौ बिगसाव चौगणौ व्है जावै। संघ सेवावां री परीक्षावां में फगत आठवीं अनुसूचि में भिळयौड़ी भासावां रो ई वपराव करयो जा सकै। इण भासा नैं बोलण वाळा नैं आछी तिणखा वाळी चाकर्यां मिलण में सबीस्तौ रेवै। भारत सरकार आठवीं अनुसूचि में भिळयौड़ी भासावां रै सैंजोड़ विकास सारू अेक खास समिति री थरपना कर राखी है। (हिन्दी अर संस्कृत नैं टाळ’र जिकी खास परिसदां रै हैठळ आवै) <br />
बरसाऊ बजटां अर पांच बरसी योजनावां में इण भासावां रै बिगसाव सारू घणी लूंठी रकम खरच करीजै। छापाखाणा, सिनीमा उधोग अर रेडियो प्रसारण री अबखायां पर विचार करती वगत सैसूं जादा ध्यान इणी भासावां रै प्रकासणां, सिनिमा अर रेडियो प्रसारण कांनी दियौ जावै। आठवीं अनुसूचि में भिळयौड़ी भासावां में टाबरां सारू सांवठी पोथियां, साक्षरता अभियान सारू भणाई रा साधनां अर पढण वाळी पोथ्यां अर साहित्यिक कृतियां पर नैमसर पुरस्कार भी दिरीजै।<br />
<br />
भासावां री इण सूचि रौ राजनीतिक फायदौ भी है। भारत रै संविधान रै अनुच्छेद 344 मुजब रास्ट्रपति कानीं सूं आठवीं अनुसूचि में भिळयौड़ी भासावां री अबखायां पर विचार करण सारू खास आयोग री नियुक्ति करीजै। दूजै सबदां में इण भासावां नैं दूजी भासावां री कूंत में खास अधिकार मिल्यौड़ा है। ठीक उणी भांत जिण भांत किणी राज्य री राज भासा री विधिक थापना रौ मतलब प्रषासनिक, विŸाीय अर बीजा अधिकार मिल्यौड़ा व्है।<br />
तथाकथित आदिवासी भासावां अेक न्यारै ही कङूम्बै रौ निर्माण करै। रास्ट्रपति रै अध्यादेष सूं जन जातियां री सूचि में भेळीजण वाळी कैई जातियां रै अेक कङूम्बै रै प्रतिनिधियां नैं राज री चाकरी अर ऊंची पोसाळां में भरती व्हैण अर संसद-विधान मंडला अर दूजी थरप्यौड़ी संस्थावां रै चुणाव में खास सुविधावां मिळै, जिकी संविधान में मंडयौड़ी है। पण इण सारू इण भासावां नैं प्रदेस सरकारां री मानता होवणी जरूरी है जिण सूं सरकारी अभिकरण इण भासावां में पोथ्यां छाप नैं वांनै प्राथमिक षिक्षा व्यवस्था में अर खास क्षेत्रा रै सरकारी काम काज में वपराव कर सकै। <br />
उदाहरण सारू आसाम री जन जातीय भासावां री सूचि में 35 भासावां है पण राज्य सरकार ’’सरकारी पत्र-व्यवहार सारू फगत च्यार भासावां खासी, गारो, मीजो, अर मिकिर नैं ही मानता दे राखी है। उड़ीसा में 62 जन जातियां अर 25 आदिवासी भासावां है जिण में 12 भासावां नैं उण परीक्षावां री भासा सरूप मानता दे राखी है।<br />
इण परीक्षावां में पास व्हैण वाळा राज रा चाकरां नैं पुरस्कार औरूं देवै। (संदर्भ- टाईम्स ऑफ इण्डिया, 27 जून, 1966) केन्द्र सरकार रा अभिकरण भी इणी मतै काम करै। 1966 में आधुनिक भारतीय भासावां रै बिगसाव नैं सैंजोड़ करण वाळा सार्वजनिक संगठणा नैं आर्थिक सायता देवण सारू अेक निरणै लिरीज्यौ हौ। ‘‘आधुनिक भारतीय भासावां ’’ में हिन्दी अर संस्कृत नैं टाळ आठवीं अनुसूचि में भिळयौड़ी सगळी भासावां अर ‘‘आदिवासी भासावां’’ रै सागै ‘‘मानता मिल्यौड़ी’’ दूजी भासावां आवै। सो किणी भासा नैं ‘‘मानता नीं देवण’’ रौ अरथ उण नैं सरकार रौ समर्थन कोनी। इण भांत री भासावां रै बिगसाव अर पांवडा पसारण री सगळी जम्मेवारी इण रै बोलणियां अर हेताळूवां रै कांधै पर ही आवै, जिका आप रै बूकियां रै पाण इण रौ जुगाड़ करै।<br />
आ सागी गत ‘‘राजस्थानी भासा’’ री है, दूजै अरथ में इण लोकतंत्र में आ दादागिरी नैं लूंट है अर करोड़ू राजस्थानियां री भावनां रौ अपमान है। क्यूंकै देस रै हर भांत रै बिगसाव में राजस्थानी लोग आगे रैया है देस री समूची अर्थ व्यवस्था रौ घणकरौ भार राजस्थानी लोगां रै खांदै पर है। तद आ बात किŸाी जचती है? कै राजस्थानी लोगां री कमाई रौ हिस्सौ भारत रा दूजा प्रदेसां में कानून री आड में किण भांत लुंटाईज रैयौ है अर अठीनैं उणा रै खुद रै प्रदेस में वांरी मायड़ भासा राजस्थानी लारलै 63 बरसां सूं इण री बाट जो रैयी है। आखर सरकार कद सुणैली राजस्थानियां री आ दाद पुकार?<br />
भारत में भासाई अबखायां रौ न्यावजोग नैम किणी हद तांई घणौ विरोधात्मक है। अेक कांनी भासाई विधि निर्माण रौ थंब जनतांत्रिक अर समानता रै अधिकार पर जोर देवै, तो दूजी कांनी राजस्थानी जिसी भासावां रै साथै इत्तौ अन्याव! राजस्थानी में अेक कैबत रै मुजब ठावा -ठावा नैं टोपियां अर बाकी रा नैं लंगोट! कठै है राजस्थानियां नैं समानता रौ अधिकार? भारतीय संविधान रै अनुच्छेद 29 में ओ प्रावधान है कै नागरिकां रै किणी घटक नैं जिण री आप री खास भासा, लिपि अर संस्कृति है उण री रिछपाळ रौ अधिकार व्हैसी। अनुच्छेद 29 रै खंड 2 अर अनुच्छेद 30 मांय पोसाळा में भासा रै आधार पर भेद नैं नाकस कर्यौ है। अनुच्छेद 35 में साफ कैईज्यौ है कै हरैक मिनख नैं किणी भी सिकायत रै निवेड़ै सारू संध या राज्य रै किणी भी अधिकारी या प्राधिकरण नैं संध में या राज्य में किणी भी सूरत में बरतीजण वाळी किणी भी भासा में अभियोग देवण रौ अधिकार है।<br />
दूजी कांनी भांत भांत री भासावां नैं न्यारौ-न्यारौ दरजो देवणौ हकीकत में कैई भासावां सारू खास अधिकार व्हैणै अर दूजां रै सारू कमी नैं दरसावै अर आ भेद भाव री हालत कळै री मूळ जड़ है। लोकतांत्रिक दीठ सूं बण्यौ कोई भी भासा संस्कृति कानून दूजी भासावां नैं इण भांत री असमानता नैं ही थापित करै। ओ हळाहळी लोकतंत्र रौ मजाक है! अन्याव अर असमानता रौ छेकड़लो नाकौ है। <br />
<br />
विनोद सारस्वत (बीकानेर)vinod saraswathttp://www.blogger.com/profile/08272446323832358799noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-16075367390630120922010-04-11T08:59:00.001-07:002010-04-11T08:59:42.777-07:00{नूवी राजस्थानी कहाणी} हरखियो चमगूंगो व्हैग्यौ !!म्हैं हूं हरखू, मां बाप रो मोबी बेटो। म्हारौ जलम राजपुतानै रै बांगद्सर गाँव में 4 जुलाई, 1948 नैं धोळै दोफारै ढाई बज्यां व्हियौ। म्हारै जलम रौ उच्छब घणै लाडां-कोडां मनाईज्यौ। म्हैं जिण वगत मां री ओझरी में पळ रैयो हो उण वगत राठौड़ी राज खतम व्हैग्यौ हो नैं इण राजपुतानै रौ नूंवै जलम्यै देस में विलय हुयग्यौ। राठौड़ी राज रै जावण अर नूंवै आजाद देस रै बायरै बिचाळै मां री ओझरी में लटपटावै हो उण वगत म्हारै गांव में भी नूंवी आजादी अर नूंवै देस में भिलन रे हरख में ढोल धुराईजै हा। इण गांव में म्हैं सगळा सूं न्यारौ-निरवाळौ हो। म्हारो नाव जरुर हरखियो हो पण हरख म्हारे नेड़े आगे ई नी हो.<br />
म्हनैं जलम री घूंटी किण पाई म्हनैं इण रौ हाल भी ज्ञान कोनी हो। म्हारै मांय गांव रा सगळा टाबरां सूं न्यारा संस्कार मतोमत ही फळै हा। म्हारा बापजी घणा सीधा-साधा नैं मैंणत-मजूरी कर नैं धाकौ धिकावै हा। म्हैं म्हारी मां नैं घणी बैळां पूछ्या करतो ‘‘मां म्हैं सगळा सूं न्यारौ-निरवाळौ क्यूं हूं ? अर म्हारा हाव-भाव नैं बोली-चाली न्यारा कींकर है? म्हैं जद भी म्हारी मां नैं ओ सवाल पूछतो, मां कोई पडूतर नीं देवंती अर आप री पूठ फोर लेंवती। म्हैं मां रै इण बरताव सूं मन ई मन में घणौ मोसीजतो। म्हारै सवाल रौ पडूतर किणी रै खनै नीं हो।<br />
ु अेक दिन चाणचकै गेलै मांय दाई मां मिळगी, म्हैं उण रौ गेलौ रोक नैं म्हारै मन री बात उण रै सांमी परकासी। अेकरकी तो वा ओला लेंवती थकी टाळमटोळ करती रैयी, जद म्हैं उण नैं उण रै नैम-धरम री सौगन देय दी तो वा ढीली पड़गी अर मन री गांठा खोलण ढूकगी।<br />
बा बोली! आज तूं म्हारै नैम-धरम री सौगन देय दी तो सुण मोटयार! म्हैं थनैं इस्सै राज री बात बताउं, पण थनैं छाती काठी राखणी पड़सी अर इण नैं विधी रो विधाण समझ’र केवटणो पड़सी। म्हैं कैयो दाई मां आप बतावौ तो खरी कै इस्सी कांई बात है? जिकी बरसां सूं म्हारै हिवड़ै में लाय लगाय राखी है अर मनड़ै मांय घणी उथळ-पुथळ मच्यौड़ी है!<br />
तद सुण हरखा !! थारी मां रा चाल-चलण ठीक नीं हा, थारौ बापू काम में इत्तौ लैलीन रैंवतो कै उण नैं घर कांनी ध्यान देवण रौ वगत ईज नीं मिलतो। उण वगत गांव में आजादी रा हाका करणिया कैई जणा नित उगै गांव में आंवता रैंवता। म्हैं जिसी सुणी उण मुजब थारी मां अेक परदेसी रै माया-जाळ में फस्यौड़ी ही अर उण रै सागै खांवती-पींवती ही अर अेक दिन तो म्हैं म्हारी निजरां सूं इण नैं देखी तो म्हनैं आभौ फाटतो सो दीख्यौ अर इत्ती सरम आई कै कदास आ धरती माता फाट ज्यावै अर म्हैं इण में समा ज्यावूं!<br />
म्हनैं देखतां ही वो परदेसी तो उठै सूं तेतीसा मनायग्यौ अर उण दिन पछै तो वो गांव में ईज नी दीख्यौ। थारी मां लाज-सरम सूं दोवड़ी व्हियौड़ी आंसूड़ा राळण लागगी। म्हारा पग काठा झाल लीना अर आप रौ दुखड़ौ सुणावती कैयो - काकीसा, वो परदेसी घणौ छळगारौ हो, म्हनैं भोळी-भाळी नैं किंया आप रै आंटै में फसाली म्हनैं लखाव ही नीं पड़यौ। अबार म्हारै पेट में उण री तीन मईनां री सैनाणी पळै। उण रै मन री मांयली पीड़ म्हनैं साफ दीखै ही, बा आगे बोली काकीसा! म्हारी जिसी कुळ-कळंकी नैं जीवण रौ कोई हक कोनी। इत्तो कैय नैं बा गांव रै जोहड़े कांनी व्हीर हुंवती कैयौ अबै जीवण में कोई भदरक कोनी। म्हैं इण जोहड़ा में डूब नैं म्हारै पाप नैं धोवूंला।<br />
म्हैं उण रौ बूकियौ पकड़ नैं रोकी अर कैयो-अबै हुगी जिकी तो हुगी उण नैं तूं जाणी का म्हैं जाणी। उण आवण वाळै जीव नैं मार नैं पाप री भागी क्यूं बणै? म्हारै हिंवळास सूं बा थोड़ी संभळी अर मरण रौ मतो टाळ दियौ अर म्हनैं कैयो-काकीसा आप नैं म्हारी सोगन है जै इण बात नैं किणी रै आगे परकासी तो। म्हैं उण नैं भरोसो दियो जद वा मानी। इत्तो सुणतां ही हरखियो चमगूंगो सो व्हैग्यौ, दायी मां उण नैं घणौ ही हरखा, औ हरखा कैय नैं बतळायौ पण वो अेकदम मून धारली। वां दोवां नैं इण भांत देख नैं गांव रै टाडै उपर लोगां रौ मगरियो सो मंडग्यौ। हरैक रै मूंडै सूं फगत अेक ही बोल नीसरै- हरखा , ओ हरखा , हरखा, ओ हरखू पण पाछौ कोई पडूतर नीं मिलै। पछै अेक टेर औरू सुणीजै! वा स्यात उण रै घर-परिवार अर कुटुम्ब-कड़ूम्बै आळां री ही। हरखिया रै .......... ओ हरखिया ....... हरखिया रै ................ ओ हरखिया ............... हरखिया रै -------------- हरखिया रै -----------.!<br />
विनोद सारस्वत,<br />
बीकानेरvinod saraswathttp://www.blogger.com/profile/08272446323832358799noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3035498621071460792.post-56825843437473016042010-04-09T03:05:00.000-07:002010-04-09T03:05:12.266-07:00राजस्थान रै रूळियार राज रौ देखो खेल!<div style="text-align: center;"><span style="background-color: red; color: yellow; font-size: x-large;"><b>राजस्थान रै रूळियार राज रौ देखो खेल!</b></span></div><div style="text-align: center;"><br />
</div><div style="text-align: justify;">राजस्थान री सरकार रै षिक्षा मंत्री मास्टर भंवरलाल रौ आज रै अखबारां में छपियौ बयान कै ‘‘हिन्दी राजस्थान की मातृ भासा है’’। इण बयान सूं साफ लखाव व्है कै राजस्थान रै षिखा मंत्री नैं इण बात रौ इज लखाव कोनी कै उण री मायड़ भासा कांई है अर ओ मिनख आप रै नांव रै आगे मास्टर सबद औरूं लगावै जिकौ मास्टर सबद नैं भी लाजां मारण वाळो है। कोई भंवरलाल सूं पूछै कै थारै घर री धरयाणी, थारी मां अर बाप आ भासा बोल सकै। कांई थांरी मां थनै हिन्दी में ही हालरिया हुलराया हा। वाह रै भंवरलाल थूं तो सफां ई गत गमाय दी। थूं नांव रै आगे मास्टर सबद लगावै नण नैं भी लाजां मारद्यौ। ठा नीं थारै पढायोड़ा टाबर भी किसाक भण्या हुसी।<br />
थूं तो राजनीति रौ कक्को सीख’र मंत्री कांई बणग्यो मायड़ भासा नैं ई भूलग्यौ, मां सबद नै भी लाजां मार दियौ। इतिहास कदैई माफ नीं करैला। राजस्थान रा मुख्यमंत्री री अकल सरावौ कै मायड़ भासा रौ माण गमावणियै नैं षिक्षा मंत्री कांई जाण नैं गमायौ। कांई करै बापड़ो गहलोत उण नैं कोटे रै हिसाब सूं मंत्री बणावणो पड़ियो, क्यूंकै ओ रोळराज बिना कोटे रै नीं चालै।<br />
जदि राजस्थान रै मुख्यमंत्री में थोड़ी सी सरम भी बाकी है तो वांनै चाईजै कै इसै मंत्री नैं हाथूंहाथ मंत्रीमंडल सूं बारै काढै। जिकौ मुख्मंत्री राजस्थान री विधान सभा सूं राजस्थानी भासा नैं संविधान री आठवी सूचि में भेळण रौ प्रस्ताव सरब सम्मति सूं पारित करायो हो जद वांरौ षिक्षा मंत्री इण भासा रौ माण कम करण रौ काम क्यूं कर रैयो है। जद सगळा लोग आ जाणै कै हिन्दी राजस्थान प्रदेस री राज भासा है अर राजस्थानी लोगां पर भारत री सरकार माडाणी थरपी है। राजस्थानी अठै रै लोगां री मायड़ भासा है अर उण री मानता नैं लेय’र आंदोलन चाल रैयो है तो षिक्षा मंत्री रौ बयान आग में घी घालण रो ईज काम करैला। जय राजस्थान जय राजस्थानी।</div><div style="text-align: right;"><b>विनोद सारस्वत (बीकानेर)</b></div>अजय कुमार सोनी 'मोट्यार'http://www.blogger.com/profile/00476022388671043096noreply@blogger.com1